– Čo si robila predtým, ako si sa dostala do tábora?
– Nič, pane, ja som sa tu narodila.
– A tvoji rodičia… ako sa sem dostali?
– Jedného dňa do ich dediny vtrhli vládni vojaci, spálili všetky domy a zabili niekoľko ľudí. Tí, čo prežili, utiekli cez džungľu do susedného Thajska. Thajská vláda však všetkých barmských utečencov uväznila tu v tábore. Potom som sa narodila ja.
– Máš aspoň vonku nejaké kamarátky, ktoré nie sú z tábora?
(Ticho) – Nie, pane, ja som ešte nikdy nebola vonku.
Tar Mu má 20 rokov – jej rodičia patrili medzi prvú vlnu barmských utečencov po etnických čistkách vládnych vojsk na začiatku 90. rokov. Napriek tomu dostala v tábore klasické vzdelanie: medzi utečencami je aj celá intelektuálna elita barmských národov.
Tak ako stovky tisícov iných barmských utečencov, Tar Mu a jej rodina nemá v Thajsku žiadne práva. Thajsko, ktoré je pre nás len šťastnou dovolenkovou destináciou, ignoruje všetky medzinárodné dohovory na ochranu utečencov. Obyvatelia táborov nesmú pracovať ani vychádzať za hranice tábora pod hrozbou pokút, väzenia a deportácie.
Tar Mu pochádza z pohraničného etnika Karen. Nad hlavou jej visí obraz jedného z vodcov jej národa, ktorého barmskí vojaci zabili a jeho odrezanú hlavu hodili do rieky.
