Tváre Indočíny: Elektro rebel
A-Mu prišiel na svet, aby zmenil energetickú politiku barmskej vlády. Aspoň si to myslel. Po mučení a siedmych rokoch ťažkého väzenia si už taký istý nie je.
V krajine tisícich úsmevov a jednej hrôzy
Naw Reh Mu odviedli vojaci, keď už mala vyše sedemdesiat a časť rodiny bola vyvraždená. Niekoľko dní im v džungli nosila drevo a muníciu. Potom prišli na pole mŕtvol. Celá dedina si zbalila zopár najnutnejších vecí a utiekla z tej krajiny.
Mesto, ktoré zavrhlo blížneho svojho
Na hranici Barmy a Thajska ma zastavuje muž, ponúka mi prostitútky a heroín. Odkiaľ má tovar? Samozrejme, z Barmy. Muž sa usmieva krivými zubami. Generáli majú výpredaj.
Každý rok sa na štadióne za Mae Sot usporiadava turnaj a bojovníci z oboch krajín sa na očiach krvilačného publika sa stávajú stelesnením národných hrdostí, frustrácií, animozít a fyzickej sily.Dianie v ringu je sprevádzané sporadickými výbuchmi násilia v hľadisku.
Sobotný piknik s Karolom Mellom, ctihodným občanom Belize
Karol Mello: čierne svedomie slovenskej justície, policajtov i bulváru, ktorý ho zmenil na celebritu. S mužom vineným z niekoľkých vrážd som strávil popoludnie na oslepujúco bielom karibskom piesku.
Tváre Indočíny: Laureátka Nobelovej ceny mieru Su-Ťij na pouličnej demonštrácii v Rangúne
Rangúnske námestie sa zapĺňa už dlhé hodiny; nakoniec, popoludní, prichádza desaťtisícový dav do varu: v diaľke sa objavuje kolóna áut, ktorá sa pomaly prediera cez ľudské more. Su-Ťij napokon vychádza na improvizované pódium na balkóne tretieho poschodia a začína rozprávať. Všetky okolité okná, pouličné lampy, každý kúsok miesta je zaplnený priaznivcami Dámy.
Spomienky a nepamäť v krajine popraskaných lebiek
Pred 40 rokmi vtrhli do hlavného mesta Kambodže jednotky Červených Khmérov. Rozpútali šialenstvo, aké uvrhlo celú spoločnosť, spôsob jej žitia i zabíjania, späť do doby kamennej.
Mostar – mesto vojny, mesto spájania
Dievčatá v šatkách i napasovaných čižmách, predavači pravoslávnych ikon i nábojov do kalašnikova – to je najfascinujúcejšie mesto Bosny a Hercegoviny i so svojou históriou, spomienkami na vojnu a snahou nájsť si svoje miesto v dnešnom svete.
Rangún, mesto z iného sveta
V Rangúne treba chodiť opatrne, najmä v noci: namiesto ciest sú tu často zablatené pásy s kúskami asfaltu a svetlo vypínajú kedykoľvek, často na niekoľko hodín.
Všetko ostatné je však šialenstvom nových vôní, farieb a nádherných ľudí. Svet je trhoviskom a ja v ňom žijem - najem sa čudesných vyprážaných guliek, zjem čerstvý ananás za pár halierov a vyrážam s objektívmi do davu pestrých tvárí a kričiacich duší.
Tí, čo sa vrátili
Na letisku Shannon vládla takmer dedinská atmosféra a obrovské Herkulesy s bojovým náterom tu vyzerali celkom nepatrične. Ich pasažieri sedeli v letiskovej hale: boli ich stovky, mladí chlapci v o dve čísla väčších uniformách s americkou vlajkou a jemnou krémovou kamuflážou, ktorá mi okamžite prezradila ich cieľ cesty.
Aj tak som sa však musel opýtať. Najbližšie mňa stál chudý mladík s jemnými rysmi, pokojne mohol byť jedným z mojich stredoškolských študentov. Snažil sa tváriť suverénne, ale kričal z neho strach.