Záujmy mocných, sebeckých a bezohľadných ľudí dokáže zneužiť niekto ešte mocnejší a bezohľadnejší – totiž, cudzie štáty.
Želajme si niečo, rodí sa vojna
– Dá sa na Slovensku rozpútať podobný konflikt, ako máte na Donbase? Túto otázku som položil dvom ukrajinským činiteľom. Obaja prisvedčili bez váhania. Prvý z nich je bývalým vysokým dôstojníkom tajnej…
Read More 
Každodenný život v Donecku: tréning v zbombardovanej telocvični
Tréner Anatolij vychoval desiatky šampiónov, teraz sedí sám v kabinete pri tmavom boxerskom ringu. Všetci chlapci odišli bojovať na front, hovorí. Keď sa začnú boje v meste, pôjde vraj aj on.
Doneck – fotogaléria
V septembri 2016 sa východná Ukrajina nachádza vo fáze chladnúceho vojnového konfliktu. V meste premávajú trolejbusy, dievčatá sa promenádujú po uliciach vo výraznom mejkape a bielych čižmách, a bombardovanie počuť len v diaľke.
Prvé dni v Donecku
Doneck je pokojné, čisté, priateľské mesto. Až kým sa nezotmie. Potom začína bombardovanie.
Babie leto v Novorusku – začiatok
Toto rozostrené selfie pochádza z doneckého letiska, s blížiacou sa mínometnou paľbu za chrbtom a uprostred mínových polí po oboch stranách zbombardovanej asfaltky. Oblasť letiska sa po mesiacoch ťažkých bojov…
Read More 
Tí, čo sa vrátili
Na letisku Shannon vládla takmer dedinská atmosféra a obrovské Herkulesy s bojovým náterom tu vyzerali celkom nepatrične. Ich pasažieri sedeli v letiskovej hale: boli ich stovky, mladí chlapci v o dve čísla väčších uniformách s americkou vlajkou a jemnou krémovou kamuflážou, ktorá mi okamžite prezradila ich cieľ cesty.
Aj tak som sa však musel opýtať. Najbližšie mňa stál chudý mladík s jemnými rysmi, pokojne mohol byť jedným z mojich stredoškolských študentov. Snažil sa tváriť suverénne, ale kričal z neho strach.
Magický Ľvov
Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.
Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.
Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.
Cestou do Vorochty
Cesta do Vorochty je ako návrat do našej vlastnej minulosti.
Treba minúť staručké železničné viadukty z prvej Československej republiky, ukryté v smrekových stráňach. Nasledovať deravú cestu s miznúcim asfaltom a stopy konských povozov, otlačené v snehu. Ak vás minú, môžete sa zviesť za pár kopejok.
Napokon sa vynoria prvé drevenice.
Ukrajinské Karpaty.