Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.
Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.
Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.
Vystupujem v nepríjemnom podzemí varšavskej hlavnej stanice. Smradľavý maďarský vlak náhle opäť zmizol v jednom z tmavých tunelov. Pristúpila ku mne mladá počerná žena s nadváhou.– Ratuj ma, Pánko, dnes som ešte nejedla. – Odpáľ.Žena hrozivo natrasie sukne a zmizne. Zhľadúvam svoju batožinu, vyložím si na chrbát ruksak a cestou míňam mladú počernú ženu s nadváhou.– Ratuj ma, Pani, dnes som ešte nejedla. Dedko si vzdychne a ukáže pomaranč, babka vyloví z kabelky lepeniak.– Peniaze nemáš? Vydrapne pomaranč a lepeniak, ktorý hneď vyhodí do koša.– Kurvy staré lakomé.
