Babie leto v slovinských Alpách sa dá aj presedieť v krčme, ale tam hore čakajú husté lesy z bukov a smrekovcov, alpské pláne a napokon nádherné holé štíty.
Ak ste mali šťastie, mraky sú kdesi pod vami alebo sa dnes ani neobjavia. Na vrchole je len ticho, nádherná pustatina a váš tep kdesi vysoko v hrdle.
Postávajú na uliciach Bangkoku s pečenými banánovými plackami, upratujú v thajských domoch, robia tie najšpinavšie práce, šliapu chodníky.
Najmä však žijú v zablatených zberných táboroch, v hornatých džungliach thajského pohraničia – sú ich tu státisíce, na hranici podvýživy, už celé desaťročia. Bez šancí na normálny život, na návrat, bez nádeje na slobodu.
Intelektuáli, politickí väzni, ale aj obyčajní negramotní dedinčania.
Barmskí utečenci.
Švajčiarsko plné farieb, života a neustáleho pohybu. Miesto, kde v susedstve najväčších peňažných sejfov na svete žijú pankáči v squatoch a kde si ľudia cenia slobodu viac, ako kdekoľvek inde na starom kontinente.
Vyrážam do ešte zasnežených alpských štítov nad mestečkom Davos a keď ma zastavia spadnuté lavíny, vraciam sa na ukričanú ulicu umelcov a emigrantov, zürišskú Langstrasse. Kurvičky pobehujú sem a tam a sviatoční anarchisti sa pripravujú na ďalšiu okupáciu mestských námestí.
Cesta do Vorochty je ako návrat do našej vlastnej minulosti.
Treba minúť staručké železničné viadukty z prvej Československej republiky, ukryté v smrekových stráňach. Nasledovať deravú cestu s miznúcim asfaltom a stopy konských povozov, otlačené v snehu. Ak vás minú, môžete sa zviesť za pár kopejok.
Napokon sa vynoria prvé drevenice.
Ukrajinské Karpaty.
Patria k najstarším v Európe. Po stovkách miliónov rokov z nich zostali len mierne pahorky a úžasné nálezy prvých pozemských živočíchov. Také sú aj dnes: zabudnutý región juhovýchodného Poľska, jedinečný a s tradičným spôsobom života.
Tichý kláštor na Lysej hore (Łysa Góra) stojí uprostred pralesa národného parku. Tento kraj ešte skrýva husté jedľové lesy, malebné kopanice a lesné zemľanky s hrdzavými pozostatkami druhej svetovej vojny. Príďte na jar: priateľskí roľníci vám predajú kilo jahôd za pár drobných, priamo z konského povozu.
Torres del Paine je jeden z najkrajších národných parkov na svete. Krajina trávnatých stepí, v ktorých sa ľadovcové Andy zrkadlia na hladinách krištáľovo čistých jazier.
Prichádzame v čase, keď zmizli tisíce turistov a v zamrznutom parku sme celkom sami. Na brehu jazera Pehoé zdravíme len ospalých strážcov, potom už vchádzame na úpätie zahmleného hlavného masívu. V doline Franceis sa pomaly dvíha hmla: úžasný, neopakovateľný pohľad.
