A-Mu prišiel na svet, aby zmenil energetickú politiku barmskej vlády. Aspoň si to myslel. Po mučení a siedmych rokoch ťažkého väzenia si už taký istý nie je.
V krajine tisícich úsmevov a jednej hrôzy
Naw Reh Mu odviedli vojaci, keď už mala vyše sedemdesiat a časť rodiny bola vyvraždená. Niekoľko dní im v džungli nosila drevo a muníciu. Potom prišli na pole mŕtvol. Celá dedina si zbalila zopár najnutnejších vecí a utiekla z tej krajiny.
Mesto, ktoré zavrhlo blížneho svojho
Na hranici Barmy a Thajska ma zastavuje muž, ponúka mi prostitútky a heroín. Odkiaľ má tovar? Samozrejme, z Barmy. Muž sa usmieva krivými zubami. Generáli majú výpredaj.
Každý rok sa na štadióne za Mae Sot usporiadava turnaj a bojovníci z oboch krajín sa na očiach krvilačného publika sa stávajú stelesnením národných hrdostí, frustrácií, animozít a fyzickej sily.Dianie v ringu je sprevádzané sporadickými výbuchmi násilia v hľadisku.
Odchod/iniciácia
Predpovede meteorológov a zaklínanie dažďa. Životné poistky a obety na rodinných oltároch. Školenia z marketingu a modlitby pred podpísaním dôležitej zmluvy.
V našom západnom svete protiklady, v Thajsku len odtiene jednej a tej istej reality. Hmotný svet a nadprirodzeno: jednota, ktorá na tomto mieste preniká všetko a všetkých.
Všetkých, len nie mňa. Som syn kontinentu bez božstiev. Prišelec z plemena, čo ovládol každodennosť a duchovnu stavia už len pomníky v podobe kostolov.
Šesť nocí u adventistov siedmeho dňa
Ráno sa zobudím, vypľujem pomyselné zbytky kučeravého ochlpenia adventistky a len tak, bez raňajok, vyrazím na stanicu.
Nechávam za sebou mesto, hraničnú rieku i dinosaurov v Noemovej arche.
Ubonský sen o prebúdzaní
Unavený zapadám do tichej vegetariánskej reštaurácie. Starší muž má pred sebou má ohromné množstvo jedla na troch táckach.– Ty si odkiaľ?
– Zo Slovenska.
– A to je kde?
– V Európe. (Muž múdro a úctivo prikývne)
– Ty si budhista?
– Nie.
Tváre Indočíny: Narodená v zajatí
- Čo si robila predtým, ako si sa dostala do tábora?
- Nič, pane, ja som sa tu narodila.
- Máš aspoň vonku nejaké kamarátky, ktoré nie sú z tábora?
(Ticho) - Nie, pane, ja som ešte nikdy nebola vonku.
Tar Mu má 20 rokov – jej rodičia patrili medzi prvú vlnu barmských utečencov po etnických čistkách vládnych vojsk na začiatku 90. rokov. Odvtedy živoria v utečeneckom tábore v Thajsku. Nad hlavou jej visí obraz jedného z vodcov jej národa, ktorého barmskí vojaci zabili a jeho odrezanú hlavu hodili do rieky.
Barmskí utečenci v Thajsku
Postávajú na uliciach Bangkoku s pečenými banánovými plackami, upratujú v thajských domoch, robia tie najšpinavšie práce, šliapu chodníky.
Najmä však žijú v zablatených zberných táboroch, v hornatých džungliach thajského pohraničia – sú ich tu státisíce, na hranici podvýživy, už celé desaťročia. Bez šancí na normálny život, na návrat, bez nádeje na slobodu.
Intelektuáli, politickí väzni, ale aj obyčajní negramotní dedinčania.
Barmskí utečenci.
Severozápadné Thajsko – Lampang
Lampang je ospalé mestečko na brehu rieky. Prvé lejaky začínajúceho monzúnu prečkáme v tradičnej thajskej usadlosti a potom už vyrážame do miestnej slonej nemocnice.
Hoci Thajsko je krajinou, v ktorej je týranie zdomácnených slonov na dennom poriadku, sú tu i miesta, ktorých obyvatelia sa snažia prinavrátiť týmto nádherným tvorom stratenú vieru v ľudstvo.
Tváre Indočíny: Barmské nádenníčky na thajskom pohraničí
Hej, cudzinec, vezmi si z nás jednu, ktorá sa bude usmievať už len na teba, aha, takto. Aj líčiť sa bude len pre teba, aj ti deti rodiť.
Barmské nádenníčky denne prekračujú hraničnú rieku za prácou v neďalekom thajskom meste Maesot. Tradičné výrazné líčidlá majú v Barme estetickú funkciu a zároveň chránia pred slnkom.