– Celé to bolo takto: A prišla na svet potopa. To bolo dvetisíc rokov po stvorení sveta a dvetisíc pred narodením Ježiša. Noe však zobral dve mláďatká dinosaurov do svojej archy a vedci sa z toho idú dodnes zblázniť, lebo im to nepasuje do tej ich evolúcie. Chápeš?
Steve má na tvári plachý úsmev a tisíce vrások. Skúmavo na mňa hľadí a odhaduje, ako ma zasiahli jeho šokujúce historické pravdy. Pomaly zbieram sily na odpoveď, no napokon to vzdám. Steve neskončil ani strednú školu a jeho teóriu sveta by som mu nevyvrátil, ani keby som mal doktorát z evolučnej biológie.
– Ehm… dáš si ešte trochu ryže? Stevovi sa nepohne na tvári ani sval. – Rozmýšľaj o tom, synak.
Pokorne prikývnem. Hneď, ako som spoznal Steva, inštinktívne som pred ním začal hrať naivného mladíka, čo mi rýchlo otvorilo jeho srdce a tým aj brány cirkvi adventistov siedmeho dňa. Drobné príkoria v podobe jeho mentorského tónu a príbehov o stvorení som znášal napodiv dobre: už o dva dni som bol varený-pečený v celej komunite, ktorá tu, na pohraničí Thajska a Laosu, šíri kresťanskú vieru a potláča evolúciu.
A jedným dychom treba dodať, že robota im ide od ruky mizerne. Odkedy tu fungujú, podarilo sa im získať ledva 60 veriacich. Väčšina z nich sú aj tak Filipínčania, kresťania povestní svojou nábožnosťou, a do Thajska chodia za prácou. Miestni sú žiarliví budhisti a žiadna kresťanská misia s tým doteraz veľa nespravila.
Steve sa tiež prispôsobil: stretávam ho vo vegetariánskej jedálni, ktorú prevádzkuje miestny budhistický kláštor.
Pod stromami stvorenia
Stačilo pár návštev a ostatní adventisti sa už na mňa hanblivo usmievajú. Držia sa však z diaľky – je jasné, že som Stevova korisť a nikto sa ma neodváži navracať na vlastnú päsť. Každý deň preto od rána hltám nové poznatky o stvorení sveta a popritom od neho ukradomky vyťahujem podrobnosti o živote komunity.
Napriek všetkým exotickým okolnostiam, Stevov životný príbeh je ako vystrihnutý z marketingovej kariéry v akejsi bizarnej korporácii. Tu v Thajsku musí učiť angličtinu, hoci jeho povolal Boh na navracanie zablúdencov, ako napríklad ja. Má vlastnú metódu a vedecké poznatky, ktorými presvedčí aj najväčšieho cynika. Šéf mu však vec postavil jasne: ak chce dostať misiu trebárs v Európe, najprv musí vychodiť vysokú školu. A biológia či geológia to zrejme nebude.
– Napríklad v jednom sibírskom jazere našli pod najstaršími skamenelinami sveta kmene stromov. Ha! Steve si začne víťazoslávne prikyvovať. – No a? – No a? Stále nechápeš? Celá tá ich evolúcia je výmysel! Prvé živočíchy akože žili vo vode, tak ako mohli nájsť pod nimi kmene stromov? Stromy prišli až potom! A teraz to najlepšie: všetky tie stromy boli obrátené koreňmi nahor!!! – Koreňmi nahor? A čo to teda dokazuje? – Akože čo? Steve sa zamyslí. Zabudol.
Steve žije vo svete, ktorý sa začal pred 3000 rokmi božím činom a všetko, čo Darwin, geológovia a iní úbožiaci predstavujú ako vývoj trvajúci milióny rokov, sa udialo v akomsi rýchlom a zhustenom slede, presne ako to opisuje biblia a potvrdzujú výskumy špičkových (čítaj adventistických) vedcov.
Prienik
Keď o pár dní neskôr prichádzam k adventistom, k osvieteniu mi zrejme chýba už len krôčik. Carol, služobne najstaršia Američanka s výraznou nadváhou, ma pozvala na komunitné posedenie. V malej hale sedí hŕstka cudzincov, ktorí vedú misiu, a povzbudivo sa na mňa usmievajú.
Stretnutie sa vlečie v ospalom tempe. Po úvodnom rozhovore nasleduje chvíľka zbožnosti, Carol ju zaháji spoločnou modlitbou. Ďalšiu hodinu si adventisti čítajú z náboženských kníh: ako učiť tým správnym spôsobom, ako poskytovať zdravotnícku starostlivosť v súlade s bibliou a tak. Ženy sa aktívne zapájajú do diskusie, muži len znudene očkom pozerajú na hodinky. Steve drieme: je praktik. Keď treba, ide sa na vec. Diskusie sú zbytočné.
Na začiatku tretej hodiny nasleduje veľmi dôležitá časť spoločného stretnutia: predbežné požiadavky, ktoré členovia komunity vznášajú Bohu na vyriešenie. Ako sa ukazuje, adventisti riešia s Bohom celkom pragmatické problémy. Írka s africkým pôvodom Geraldine sa sťažuje na hnedú vodu v umývadle a sníva o štúdiu na Filipínach. Argentínčanka Natalie nemôže nájsť správne prísady do tradičného argentínskeho koláča. Vtedy sa ozve thajská vrátnička, hoci je budhistka, a spomenie ženu, ktorá sa v posledných dňoch túla okolo kostola a sťažuje sa na bolesti hlavy. Carol si zapíše aj posledný bod. Zúčastnení o nich diskutujú vážnymi, tichými hlasmi. Napokon zdvihnú hlavu a Carol sa opýta, akú mám požiadavku voči Bohu ja. Zapýrim sa až po končeky vlasov a napokon cudne odpoviem, že im želám len požehnanie a veľa zdravia. Všetci uznanlivo prikývnu: hlavná spoločná modlitba sa môže začať. Recituje Carol: – Bože všemohúci, zmiluj sa nad nami, zariaď, aby vo vodovode tiekla čistá voda, v miestnych obchodoch sa objavilo argentínske korenie a ženu spred kostola prestala bolieť hlava. Amen.
Deň sa chýli k večeru, oficiálna časť sa skončila. Okrem Steva a jeho útlej barmskej manželky si prisadla urastená, ebenovohnedá Geraldine a podchvíľou si ma nepokojne premeriava. Steve zato nijako neskrýva spokojnosť. Zrejme sa už onedlho stanem jeho prvým úspechom pri šírení božieho slova, a to aj bez nejakej prekliatej univerzity. Navyše som biely a navrátenie jedného z tých skazených, cynických individualistov zo starého sveta musí byť dvojnásobne významné. Ak sa pochváli šéfovi, ktovie, či mi už onedlho nebude môcť dávať otcovské rady priamo u mňa v Európe, zo svojej novej misie.
Geraldine sedí hneď pri mne; gauč sa pod jej ťarchou nemilosrdne prehýna. Pomaly a neodvratne sa zosúvam jej smerom. Jej dlhá modrá sukňa má čipkovaný okraj, z ktorého vykúkajú svalnaté, chlpaté čierne nohy. Stevovi neujde ani jediný môj pohľad. – Ak sa staneš jedným z nás, nájdeme ti dievča, s ktorým sa oženíš a splodíš deti. A možno to bude práve Geraldine. Pozriem na ňu: ak ju aj Stevove slová prekvapili, nedala to poznať ani jediným gestom. Na rozlúčku mi Steve daruje dévedéčka s prednáškami pastorov, ktorí chvália JEHO meno a nemilosrdne zúčtovavajú s evolúciou na prednáškach v priamom prenose.
– Zajtra bude siedmy deň od nášho stretnutia, oznamuje mi Steve. – To nemôže byť náhoda. Mal by si prísť na našu rannú bohoslužbu, ktorá Ťa s nami zblíži viac, ako celých šesť dní dokopy. Prisvedčujem. Moja nová rodina sa so mnou lúči, Geraldine ďalej sedí na gauči a civie na mňa. Thajská vrátnička umýva dlážku a Carol si ovoniava spotené pazuchy.
Penetrácia
V siedmy deň stvorenia vstávam ráno, niekoľko hodín pred bohoslužbou. Horúci lepkavý vzduch zvonka sa ešte mieša s chmárami ťaživého snu. Držia sa nízko pri zemi a záblesky vedomia márne bojujú so spomienkou, ktorá sa – zatiaľ – nestala. Prenasleduje ma: nenásytná, tučná, pulzujúca vagína Geraldine, po ktorej mi vyschlo v hrdle.
Vypľujem z úst pomyselné zbytky hustého kučeravého ochlpenia. Všetky veci si nahádžem do ruksaku a bez raňajok vyrazím na stanicu. Naslepo kupujem lístok na prvý autobus, ktorý práve odchádza. Len tak, do diaľav.
