Tváre Indočíny: Elektro rebel
A-Mu prišiel na svet, aby zmenil energetickú politiku barmskej vlády. Aspoň si to myslel. Po mučení a siedmych rokoch ťažkého väzenia si už taký istý nie je.
Východná Barma – fotogaléria
Tri kilometre od mesta sa modlia k domácim zvieratám a bôžikom, ktorých mená ani vzhľad sa neodvážim zopakovať. Míňam posledné rozpadnuté domy, prejdem okolo muža, ktorý je až po korienky vlasov pokrytý tetovaním, takže splýva s neďalekým obrovským stromom. Vyrážam cez ryžové polia, do hôr.
V krajine tisícich úsmevov a jednej hrôzy
Naw Reh Mu odviedli vojaci, keď už mala vyše sedemdesiat a časť rodiny bola vyvraždená. Niekoľko dní im v džungli nosila drevo a muníciu. Potom prišli na pole mŕtvol. Celá dedina si zbalila zopár najnutnejších vecí a utiekla z tej krajiny.
Mesto, ktoré zavrhlo blížneho svojho
Na hranici Barmy a Thajska ma zastavuje muž, ponúka mi prostitútky a heroín. Odkiaľ má tovar? Samozrejme, z Barmy. Muž sa usmieva krivými zubami. Generáli majú výpredaj.
Každý rok sa na štadióne za Mae Sot usporiadava turnaj a bojovníci z oboch krajín sa na očiach krvilačného publika sa stávajú stelesnením národných hrdostí, frustrácií, animozít a fyzickej sily.Dianie v ringu je sprevádzané sporadickými výbuchmi násilia v hľadisku.
Tváre Indočíny: Laureátka Nobelovej ceny mieru Su-Ťij na pouličnej demonštrácii v Rangúne
Rangúnske námestie sa zapĺňa už dlhé hodiny; nakoniec, popoludní, prichádza desaťtisícový dav do varu: v diaľke sa objavuje kolóna áut, ktorá sa pomaly prediera cez ľudské more. Su-Ťij napokon vychádza na improvizované pódium na balkóne tretieho poschodia a začína rozprávať. Všetky okolité okná, pouličné lampy, každý kúsok miesta je zaplnený priaznivcami Dámy.
Tváre Indočíny: Kľučiar z našej ulice
Som kľučiar Shyw a vravia, že som najkrajší človek tejto ulice. Rangún je môj domov a islam moja viera.
Tváre Indočíny: 15-ročný vekslák z Rangúnu
15-ročný vekslák od centrálnej pagody vám predá všetko. Aj seba, ak treba. Centrum Rangúnu je dnes zmeskou vrenia, aké prebieha v celej Barme: umieranie starého sveta, neprehliadnuteľná armáda, dravý kapitalizmus. To všetko sa mieša tu na popraskanom chodníku.
Jazero Inle, Barma
Jeho hnedé, mútne vody živia niekoľko indiánskych kmeňov a tisíce bežných Barmčanov – život tu prekypuje na brehoch i na ostrovoch, v dedinách na koloch, budhistických chrámoch i v neďalekom meste.
Veľkú časť jazera Inle dnes okupuje turistický ruch, ale nič mu to neuberá na kráse.
Rangún, mesto z iného sveta
V Rangúne treba chodiť opatrne, najmä v noci: namiesto ciest sú tu často zablatené pásy s kúskami asfaltu a svetlo vypínajú kedykoľvek, často na niekoľko hodín.
Všetko ostatné je však šialenstvom nových vôní, farieb a nádherných ľudí. Svet je trhoviskom a ja v ňom žijem - najem sa čudesných vyprážaných guliek, zjem čerstvý ananás za pár halierov a vyrážam s objektívmi do davu pestrých tvárí a kričiacich duší.