Zaw Win, politický utečenec z Barmy: „za politické aktivity ma v roku 1988 odsúdili na 15 rokov väzenia, odsedel som si 8. Po pár rokoch ma začali opäť hľadať. Nasledovala by moja smrť, zmiznutie alebo ďalšie väzenie a mučenie. Vtedy som zobral ženu a rodinu a vypadol som odtiaľ.“
Cez deň vyliezam z tenkých drevených stien hotela do dusivej horúčavy: na ulici vládne zhon, zápchy a pouličné stánky s jedlom. Vlečiem sa popri riečnych kanáloch, ukrývam sa pred trúbením drožiek, prechádzam temnými uličkami až do indickej a čínskej štvrte.
Neskoro v noci podnikám druhý pokus. Vonku vládne rovnaký ruch a mätiež tiel, k večerajúcim bangkokčanom sa len pridali potkany a šváby. Vládne tu neopísateľná harmónia chaosu farieb, zvukov a vôní.
Bangkok: mesto, ktoré nikdy nespí.
