A-Mu prišiel na svet, aby zmenil energetickú politiku barmskej vlády. Aspoň si to myslel. Po mučení a siedmych rokoch ťažkého väzenia si už taký istý nie je.
Tváre Indočíny: Laureátka Nobelovej ceny mieru Su-Ťij na pouličnej demonštrácii v Rangúne
Rangúnske námestie sa zapĺňa už dlhé hodiny; nakoniec, popoludní, prichádza desaťtisícový dav do varu: v diaľke sa objavuje kolóna áut, ktorá sa pomaly prediera cez ľudské more. Su-Ťij napokon vychádza na improvizované pódium na balkóne tretieho poschodia a začína rozprávať. Všetky okolité okná, pouličné lampy, každý kúsok miesta je zaplnený priaznivcami Dámy.
Tváre Indočíny: Kľučiar z našej ulice
Som kľučiar Shyw a vravia, že som najkrajší človek tejto ulice. Rangún je môj domov a islam moja viera.
Tváre Indočíny: 15-ročný vekslák z Rangúnu
15-ročný vekslák od centrálnej pagody vám predá všetko. Aj seba, ak treba. Centrum Rangúnu je dnes zmeskou vrenia, aké prebieha v celej Barme: umieranie starého sveta, neprehliadnuteľná armáda, dravý kapitalizmus. To všetko sa mieša tu na popraskanom chodníku.
Tváre Indočíny: Narodená v zajatí
- Čo si robila predtým, ako si sa dostala do tábora?
- Nič, pane, ja som sa tu narodila.
- Máš aspoň vonku nejaké kamarátky, ktoré nie sú z tábora?
(Ticho) - Nie, pane, ja som ešte nikdy nebola vonku.
Tar Mu má 20 rokov – jej rodičia patrili medzi prvú vlnu barmských utečencov po etnických čistkách vládnych vojsk na začiatku 90. rokov. Odvtedy živoria v utečeneckom tábore v Thajsku. Nad hlavou jej visí obraz jedného z vodcov jej národa, ktorého barmskí vojaci zabili a jeho odrezanú hlavu hodili do rieky.
Tváre Indočíny: Barmské nádenníčky na thajskom pohraničí
Hej, cudzinec, vezmi si z nás jednu, ktorá sa bude usmievať už len na teba, aha, takto. Aj líčiť sa bude len pre teba, aj ti deti rodiť.
Barmské nádenníčky denne prekračujú hraničnú rieku za prácou v neďalekom thajskom meste Maesot. Tradičné výrazné líčidlá majú v Barme estetickú funkciu a zároveň chránia pred slnkom.