Unavený zapadám do tichej vegetariánskej reštaurácie. Starší muž má pred sebou má ohromné množstvo jedla na troch táckach.– Ty si odkiaľ?
– Zo Slovenska.
– A to je kde?
– V Európe. (Muž múdro a úctivo prikývne)
– Ty si budhista?
– Nie.
Cez deň vyliezam z tenkých drevených stien hotela do dusivej horúčavy: na ulici vládne zhon, zápchy a pouličné stánky s jedlom. Vlečiem sa popri riečnych kanáloch, ukrývam sa pred trúbením drožiek, prechádzam temnými uličkami až do indickej a čínskej štvrte.
Neskoro v noci podnikám druhý pokus. Vonku vládne rovnaký ruch a mätiež tiel, k večerajúcim bangkokčanom sa len pridali potkany a šváby. Vládne tu neopísateľná harmónia chaosu farieb, zvukov a vôní.
Bangkok: mesto, ktoré nikdy nespí.
