Zaw Win, politický utečenec z Barmy: „za politické aktivity ma v roku 1988 odsúdili na 15 rokov väzenia, odsedel som si 8. Po pár rokoch ma začali opäť hľadať. Nasledovala by moja smrť, zmiznutie alebo ďalšie väzenie a mučenie. Vtedy som zobral ženu a rodinu a vypadol som odtiaľ.“
Pohľad do Barmy
Pohľady z thajskej hranice. Na druhej strane špinavej rieky čaká Barma, jej nádherní ľudia a tony odpadkov. O dva týždne sa vydáme sa na cestu do minulosti, do tajuplnej Barmy.
Povstanie je umenie
Povstanie sa z času na čas vynára z Visly a zaľahne nad mestom ako smogový opar. Na brehu zatiaľ junáci strkajú špinavé prsty do spotených dierok znudených cyklistiek, policajti ich pokutujú za otvorené fľaše teplého piva.
Hlavná poľská otázka znie takto: Stáli dva mesiace relatívnej, dusivej slobody v tieni barikád, v smrade krvi a vlastných výkalov, za dvestotisíc obetí, z ktorých väčšina nemala s povstalcami a ich pocitom slobody nič spoločné?
Prekliate dilemy povstaleckého romantizmu!
Pád dvojičiek
Rok po leteckej havárii v Smolensku poskytol Poľsku zaujímavú lekciu spoločenských zvratov.
Všetko začalo tak dojímavo: hodinu po nešťastí sa pred prezidentským palácom vytvára spontánny smútočný dav, ktorý zjednotil cudzích ľudí bez ohľadu na názorové rozdiely. Krátky okamih jednoty.
Potom už bolo len horšie.
Pouličné modlitby cez amplión proti zradcom národa. Kríž, ktorý sa zmenil na politickú zbraň. Šepot o hmle a výstreloch. Výkriky, konflikty, nepokoje.
Varšava po Smolensku: davy a námestia
Ráno 10. apríla 2010 nestojím v Smolensku pri dymiacich troskách prezidentského Tupoleva: kráčam varšavskými ulicami a pozorujem dav zdezorientovaných ľudí, ktorý stojí mlčky pred prezidentským palácom a zapaľuje prvé sviece za 96 obetí.
Smolenská tragédia, to je aj lekcia spoločenských javov a medzinárodnej politiky. Úprimnej sústrasti a spolupatričnosti. Politických ambícií, nepokoja, fanatizmu.