Do Cuzco prichádzame 26. augusta skoro ráno, po celonočnej, nie práve najpríjemnejšej ceste z Arequipy. Na stanici nás mal čakať taxikár z rezervovaného hostela, namiesto neho nás však čakalo dvesto iných taxikárov a nadháňačov. Ubytovacie zariadenia si tu osvojili zvyk čakávať svojich hostí na stanici, pretože konkurencia je tu absolútne vražedná a neraz sa stáva, že náhodne privolaný taxikár privedie zdezorientovaného turistu do úplne iného hotela, pre ktorý pracuje. Cuzco je vďaka Machu Picchu turistická destinácia číslo jeden na tomto kontinente a treba si uvedomiť, že veci tu bežia trochu iným spôsobom; treba sa mať neustále na pozore.
Samozrejme, taxikár z ulice nás parádne ošmekol, ale to nie je náš problém. Odvoz do hotela sme mali prisľúbený a hoci sa na nás vykašľali, hneď po príchode sme požiadali o vrátenie cestovného. V našom hosteli sú ľudia vôbec akýsi pomalí, ešteže si čakanie na raňajky ,môžeme spríjemniť krásnym výhľadom na mesto. Nachádzame sa na strmom kopci, kdesi v úzkych starobylých uličkách dávnej španielskej kolónie. Pod nami je celé nádherné Cuzco so svojimi historickými budovami, kostolmi a veľkou katedrálou. Neviem prečo, ale akosi mi pripomína Banskú Štiavnicu.
Pred príchodom Španielov bolo Cuzco hlavným mestom veľkej inkskej ríše. Inkské ruiny sú vskutku porozhadzované všade v jeho okolí a niekoľko mohutných, obdivuhodne precíznych stien sa zachovalo i priamo v uliciach. Po tom, ako Európania Cuzco dobyli a potlačili aj posledné inkské povstania, však rýchlo stratilo na politickom význame, hoci dodnes zostáva kultúrnym a náboženským centrom andskej náhornej planiny.
V Cuzco sme sa akurát načas stretli s Brianom – zrejme poslednýkrát na tejto ceste. Brian sa práve vrátil z preslávenej Cesty Inkov (tzv. Inka Trail), trojdňovej túry po horách, ústiacej na Machu Picchu. Je plný zážitkov a my mu môžeme len závidieť, pretože na túru sa treba prihlásiť mnoho mesiacov dopredu a akosi sme to nestihli. S Brianom to akurát nejako vyšlo, že som práve ukončil svoju antibiotickú túru a môžeme skočiť na pivo do Irish pubu. Možno sa čudujete, ale Cuzco, to sú stovky reštaurácií a barov, kluby, nonstop žúry. Irish puby sú tu hneď tri…
Brian teda zajtra odchádza, najprv do Čile a potom pokračuje vo svojej ceste okolo sveta smer Austrália a južná Ázia. Strávili sme spolu na ceste takmer dva mesiace. Nemožno ani dodať, že v dobrom i zlom, pretože s týmto príjemným, tolerantným človekom to bolo vždy len v dobrom. Som presvedčený, že Bolívia, ktorú sme precestovali v trojici krížom-krážom, by nebola celkom ono bez Brianovho typicky írskeho, pohodového prístupu a nadhľadu. 27. augusta sa lúčime a po dlhom čase ostávame opäť sami.
Pomaly sa pripravujeme na Machu Picchu. Dostať sa na toto miesto je nechutným zážitkom fungovania monopolov, nehanebne zneužívajúcich fakt, že jediný spôsob ako sa tam dostať je železnica. Cesta z Cuzco trvá tri hodiny, za lístok zaplatíte… 75 USD! Lístky sú pritom vypredané niekoľko dní dopredu a často nemáte inú možnosť, ako kúpiť si prvú triedu za viac ako 100 USD. Týmto sa zdieranie turistov len začína. Až neskôr, pri Machu Picchu zistíme, aké horibilné sumy treba platiť za každú hlúposť.
Hneď v prvý deň nášho príchodu do Cuzco teda utekám na stanicu kúpiť lístky. Stíham to presne päť minút pred zavretím, na vlak za dva dni sú už len posledné tri lístky. Zdá sa, že som mal šťastie. Peruánsku žleznicu mienime podporiť tak málo, ako sa len dá a tak nenastúpime už v Cuzco, ale v poslednej dedine, do ktorej ešte vedie cesta. Lístok stojí “len” 45 USD. Pre porovnanie, cesta vlakom bude trvať poldruha hodiny a rovnako dlho pôjdeme i obyčajným autobusom, ktorý nás vyjde 1,50 USD.
Posledných pár dní pred odchodom do Machu Picchu spoznávame krásne staré ulice mesta Cuzco, ochutnávame reštaurácie kuchýň z celého sveta, zabíjame čas na internete. Sú tu tisíce turistov a treba povedať, že je to úplne iný typ ľudí, než na akých sme väčšinou zvyknutí. Mnohí sem prichádzajú doslova na pár dní priamo spoza písacích stolov svojich kancelárií a po Machu Picchu sa hneď vracajú domov. Globalizovaná masová turistika vo svoje najčistejšej forme. Prázdniny, naplánované päť rokov dopredu, európske hotely a spomienkové tričko od cestovnej agentúry. Exotické Peru uvidí väčšina týchto ľudí len spoza okien klimatizovaných hotelov a autobusov. Ak len trochu chcete, vôbec si nevšimnete, že nie ste v Európe. My s Justynkou sa im len smejeme, pouličným profesionálnym otravovačom vyplazujeme jazyk a fotíme mesto Cuzco zo všetkých možných uhlov.
Kontextové odkazy:
Fotogaléria » Peru » Cuzco
