V Sucre si konečne užívame teplejšie počasie. Leží o tisíc metrov nižšie ako Potosí, ulice sú tu čisté a domy krásne zrenovované. V našom hoteli škrieka rozprávajúci papagáj Arara,ulice sú plné ľudí a všade vidieť nádherné farebné pletené výrobky od miestnych indiánskych kmeňov. Naomi nás opúšťa, Brian ostáva. Spolu objavujeme ďalšie vegetariánske reštaurácie, Brian však namiesto konverzie na vegetariánstvo začína sériu horúčok, hnačiek a zvracania, ktoré ho zachvacujú čoraz častejšie. Bezradne skúšame rôzne lieky, Justyna má takisto hnačku a ja len čakám, čo sa stane so mnou. Po čase sa však všetko vracia do normálu.
22. júla spolu navštevujeme nedeľný indiánsky trh v Tarabuco, dedinke, vzdialenej od Sucre 70 km. Nachádzame tu nádherný, farebný svet stoviek stánkov, väčšinou predávajúcich tkaniny od čiapok až po obrusy. Miestne indiánske kultúry dosiahli vysoký stupeň umeleckej imaginácie, vtelenej do farieb a vzorov v látkach. Celá ich hlboká symbolika je ohromujúca; v šatách nájdete vpletené mnohé prvky ich mytológie, abstraktné témy a fantastické obrazce, ktorých zmysel je známy len izolovanému spoločenstvu, tkáčskym majstrom z dediny, z ktorej výrobok pochádza.
Vo vynikajúcom múzeu v Sucre tematicky zameranému na túto problematiku sme už našli mnohé exempláre spolu so zložitým vysvetlením symboliky vzorov. Teraz všetko vidíme priamo pred sebou od umelcov, predávajúcich svoje výrobky. Dedina je plná ľudí, prišli sem komunity z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Takmer všetci majú svoje farebné nádherné kroje, smiešne klobúky, zrkadielka a kadejaké neuveriteľné časti výstroje, aké nájdete inak len v cirkuse. Ľudia sú pomerne autentickí, hoci ich kroje sú v skutočnosti výsledkom španielskeho vplyvu po dobytí kontinentu. Z predkolumbijskej kultúry im ostali už len farebné kompozície, námety a symbolika.
Nakupujeme všetky možné vecičky pre seba aj všetkých známych. Pri kupovaní sa ani nemáme príliš chuť jednať o cene. Ľudia sú tu tak neuveriteľne chudobní a ceny také nízke, že s každým zjednaným Boliviano mi ostáva na jazyku nepríjemná pachuť. Majstrovské diela, ktoré by v Európe stali tisícky korún, predáva ich zúfalý majiteľ za desať dolárov. Keď odmietam, znižuje cenu do absurdných hodnôt. Nemôžeme však kúpiť od všetkých. Päťdesiatročný muž na mňa ešte dlho bez slova hľadí, v rozpakoch nevie, čo si počať s nádhernými pletenými opaskami, ktoré drží v ruke. Napokon sa obráti a zhrbený pomaly odchádza. Je bosý.
Naspäť, v Sucre, sa pokúšame poslať naše darčeky domov. Pošta je však úplne prázdna. Akási ochotná pani nám vysvetľuje, že poštári dnes pôjdu štrajkovať kvôli zmene hlavného mesta; teraz si pripravujú transparenty, alebo obedujú. Z Bolívie sa väčšinu času dokážem smiať, ale niekedy mi fakt príliš lezie na nervy. Na poštu zatiaľ prichádzajú a odchádzajú ľudia, každý si len pokojne vypočuje oznam. Napokon sa nám kohosi podarí presvedčiť, aby nám po obede ráčili vybaviť zásielku.
Na námestí sa zatiaľ zhromažďujú ľudia, opäť všetci pochodujú, skandujú atď. Sucre má byť hlavným mestom a dosť. Ako som sa dozvedel v múzeu, toto nie je len absurdný sen. Spory okolo hlavného mesta vyvrcholili už v roku 1899 do nesmierne krvavej občianskej vojny, v ktorej proti sebe stáli dve nátlakové skupiny, vlastníci strieborných baní z Potosí a spracovávatelia zinku z La Paz. Samozrejme, bojovali za nich tí najchudobnejší, najmä indiáni, ktorí uverili, že vplyv na dianie v krajne bol v tom čase aj ich problémom.
Je čas opustiť Sucre. Na jednej strane je to nádherné, priateľské mesto, na druhej strane poskytujú ulice nesmierne smutný pohľad. Je tu mnoho zúfalo chudobných ľudí. Na rohoch posedávajú opustené deti; možno dvanásťročné dievčatko, predávajúce kamilky, rodina bezdomovcov, žobrajúca pred našou internetovou kaviarňou. Niektoré deti sú úplne nahé, silnejšie šikanujú starších. Jedného dňa šokovaný sledujem bitku takýchto otrhancov. Asi desaťročný chlapec kope do brucha päťročné nahé dievčatko a začne ju mlátiť päsťami do tváre. Dieťa o chvíľku nehybne leží uprostred chodníka, chodci ju prekračujú ako kus hovna. Takto vyzerá krajina bez sociálnej siete, ľudia zdivočení chudobou a beznádejou, svet, v ktorom má ľudský život hodnotu toho, čo máte v peňaženke.
Kontextové odkazy:
Fotogaléria » Bolívia » Sucre
