21. augusta 2007, cestou do “bieleho mesta” Arequipa opäť ktosi omdlie zo symptómov rýchleho prechodu v nadmorskej výške. Poslednú polhodinu tak všetci nezúčastnene sledujeme záchranné práce na bezduchej turistke. Keď jej priateľ začne zúfalo kričať “vodu, vodu!”, okamžite využijem svoju príležitosť a podávam mu fľašu elektrolitu. Je to odporná tekutina na zavodnenie organizmu, ktorej časť sa mi po ceste navyše vyliala do ruksaku a práve som rozmýšľal, ako sa jej zbaviť. Chlapík mi ďakuje takmer na kolenách, ja sa len ironicky uškŕňam: to predsa nestojí za reč!
Arequipa je absolútne nádherné koloniálne mesto, teplé, priateľské a vyspelé. Obchody s luxusným tovarom, vynikajúce jedlo. V jeho okolí je množstvo zaujímavých vulkánov a okrem iného i najhlbší kaňon na svete (hoci Američania vám budú argumentovať svojim Grand Canyonom). Bohužiaľ, na túry som ešte príliš slabý, no toto mesto je na moje zotavenie ako stvorené. Ulice sú čisté a nesmierne malebné. Celú atmosféru dotvárajú tisíce žltých taxíkov, takmer všetky Daewoo Tico, ktoré sa rozmnožujú priamo na verejnosti pred vašimi očami. Miestni smetiari sa nedajú v ničom zahanbiť. Keď po večeroch zbierajú svoje smradľavé darčeky, z nákladných áut zaznieva neuniknuteľná, ohlušujúca melódia Beethoveenovej Piesne pre Elišku. Tak tomuto hovorím umenie! Pre smetiarov sme zložili aj text ku Eliške: Milí arequipskí občania/dajte nám vaše smeti/vaše smeti/zbavíte sa tým všetkého smradu/odpadu/výkalu. Atď.
Arequipa bola niekoľkokrát zničená silnými zemetraseniami a seizmológovia predpokladajú v budúcnosti nanajvýš ničivú erupciu neďalekého vulkánu Misti, ktorý môže mesto načisto zrovnať so zemou. Peru sa nachádza v zóne, patriacej na svete medzi seizmicky najaktívnejšie. Celá krajina dnes žije smútkom zo zemetrasenia spred niekoľkých dní, ktoré v meste Pisco a okolí pochovalo viac ako šesťsto ľudí. V oblasti trvá i v tomto momente výnimočný stav, šíria sa choroby a hlad. Dúfam, že Arequipu tento osud už nikdy nestihne.
Počas našich dní v Arequipe sa prechádzame po uliciach, navštevujeme múzeá a večer sa vraciame do nášho príjemného tichého hostelu. Znie to dosť nudne, ale posledné dva mesiace sme boli bez prestávky na ceste, náhliac sa z miesta na miesto. Už sme jednoducho potrebovali krátku prestávku. V kúpeľni hostelu už čaká náš starý známy – elektrická sprcha. Poznáte elektrickú sprchu? V Južnej Amerike sa jej určite nezbavíte a cestovatelia ju nenávidia.
Predstavte si oceľovú rúru, trčiacu zo steny. Na jej konci je našróbovaná ružica. Je napájaná elektrickým prúdom a káble, často úplne bez izolácie, z nej trčia akoby na výstrahu. Keď zapnete kovový kohútik, z ružice začnú lietať iskry, čosi tam zachrčí a začne sa na vás liať cícerok horúcej vody. V tom momente sa vám však už na tele zježili všetky chlpy; iskry lietajú pár centimetrov od vašej mokrej hlavy a prskajúca voda sa so syčaním vyparuje na kovovom povrchu trúbky. Mnohí ľudia preferujú ľadovú vodu pred týmto zariadením, od iných som počul historky, ako zažili počas sprchovania elektrický šok. Najlepšie je vraj sprchovať sa v šľapkách, aby ste neboli uzemnení, ale myslím, že pod prúdom vody ste aj tak dokonale vodiví. Naša sprcha v Arequipe však aspoň vyzerá solídne a kohútiky sú z umelej hmoty. Justyne je to ale jedno a najmenej, čo pre ňu môžem urobiť, je sprchovať sa každý deň prvý ako pokusný králik.
Pokiaľ ide o múzeá, v Arequipe sú dve veci, ktoré vskutku stoja za návštevu. Prvou je kláštor svätej Cataliny, dnes je perfektne zrenovovaný a naďalej slúži prísnemu ženskému rádu. Príbeh tohto kláštora sa začal v 17. storočí. Každá významná rodina v bližšom i vzdialenejšom okolí považovala za svoju povinnosť (a zároveň formu vykúpenia) poslať do tohto kláštora jednu zo svojich dcér, ktorá mala odteraz svoj život zasvätiť Bohu a prežiť ho v úplnej izolácii od rodiny aj okolitého sveta.
Skutočnosť však bola taká, že za múrmi kláštora viedli bohaté mníšky nesmierne luxusný, exkluzívny život – obklopené sluhami a otrokmi, s častými žúrmi a návštevami zvonku. jeden z pápežov im to “zatrhol” až v neuveriteľne neskorom 19. storočí a odvtedy sa kláštor-verejný dom zmenil na prísny, disciplinovaný ženský rád, v ktorom bola každá vec považovaná za spoločnú a dokonca i návšteva lekára v prípade núdze sa obmedzovala len na ústne “vyšetrenie” spoza hustých drevených mreží. Hoci bol rád v súčasnosti nútený svoje striktné pravidlá priblížiť zdravému rozumu, jedno z krídel kláštora je naďalej izolované a mníšky tam vykonávajú svoju službu pánubohu. Nuž čo. Pokiaľ ide o mňa, nedbal by som ho navštíviť aj pred raziou z Vatikánu. Dnešné Arequipanky naozaj stoja za dôkladné vyšetrenie bez drevených mreží.
Druhé miesto je ešte zaujímavejšie. V roku 1995 našli archeológovia na jednom z šesťtisícových činných vulkánov, obklopujúcich Arequipu, neuveriteľný nález. Bolo to inkské kultovné miesto, na ktorom sa vykonávali obety ľudí pre bohov sopky. Jedna z menších erupcií roztopila okolitý sneh a ľad, čím sa obnažili perfektne zachované ľudské telá. Najznámejšou a najlepšie zachovanou z nich je Juanita, múmia mladého krásneho dievčaťa, ktorú možno navštíviť v Arequipe.
Juanita patrila podľa všetkého do najvyššej spoločenskej triedy a obetná smrť mala byť obrovskou poctou pre ňu aj pre jej rodinu. O jej pôvode svedčia drahé šaty a ozdoby; o jej predurčení a pripravenosti zasvätiť sa božstvu takýmto neodvolateľným spôsobom zase kroniky prvých španielskych dobyvateľov. Podľa nich bola obeť pripravovaná na svoj koniec úplne odmalička a túžobne ho očakávala. Pre inkskú spoločnosť bol tento typ rituálu spôsobom vyrovnávania sa s periodickými prírodnými katastrofami ako zemetrasenie a erupcie neďalekých sopiek.
Juanita tak vraj zomrela rada, po vyčerpávajúcej niekoľkodňovej ceste na vrchol vulkánu, otupená po sedatívach. Vieme i ako; zabil ju jediný, dokonale presný tupý úder obradným kladivom tesne nad pravé viečko. Sprievodkyňa po múzeu tvrdí, že bola pannou, hoci ktovie, odkiaľ to zistila. Nech bolo ako bolo, Juanita si dnes v pokoji sníva svoj temný sen o splynutí s Bohom, nerušia ju hlasy ľudí, ani blesky fotoaparátov. Leží v chladničke, v zatemnenej izbe múzea, v ktorej sa chodí s úctou a po prstoch.
Kontextové odkazy:
Fotogaléria » Peru » Arequipa
