Tesne pred úplným odchodom z Buenos Aires sa ešte na chvíľku “odblížime” asi päťdesiat kilometrov na sever loďou, do malého mestečka Colonia del Sacramento na uruguajskom pobreží. Cesta je nudná a krátka, a hoci názov “Uruguaj” znie tak exoticky, na druhej strane zátoky je všetko úplne podobné, ako v Argentíne. Mesto pôvodne vzniko vďaka pašerákom, prenikajúcim do Buenos Aires i napriek španielskemu embargu, ktoré obchodovanie s lukratívnym regiónom Argentíny vyhradzovalo exkluzívne pre seba.
Colonia je pekné mesto s ulicami, ukrytými pod alejami košatých stromov, s farebnými starými domčekmi, majákom hneď pri malebnom centrálnom námestí a s nevľúdnym, hnedým Atlantikom. Dážď a jesenné lístie pokračujú v melancholickej nálade z Buenos Aires. Našťastie sú tu agresívne komáre, ktoré na nás zaútočia hneď, ako si otvoríme fľašu miestneho čierneho piva.
Mesto je v lete plné turistov, teraz je však takmer prázdne, väčšina reštaurácií je zavretá a ulice sú tiché. Povedal by som, že táto časť roka je v Colonii pekná nuda, ale napokon, strávili sme tu sotva tri dni a možno sa mýlime. Myslím, že miestni musia byť dosť zúfalí, pretože triky, ktoré na nás skúšali v snahe obrať nás o pár grošov viac, sú také priamočiare a také lacné, až mi ich bolo takmer ľúto.
Najprv nám v reštaurácii k cene jedla zaúčtujú prirážku za servis, ktorá tvorí viac ako tridsať percent ceny jedla. Položka na účte má názov “cubierto”, doslova »príbor«. V tejto časti sveta to vôbec nie je až také nevídané, ale tridsať percent je predsa len “trošku” priveľa. Ešte doteraz rozmýšľam, či by nás jej ušetrili, keby som si priniesol svoju starú dobrú hliníkovú vidličku…
Druhý pokus sa odohrá v internetovej kaviarni. Cena za hodinu pripojenia je necelý dolár, ale na konci dostaneme oveľa vyšší účet, pretože sme použili svoju USB pamäť a svoje slúchadlo s mikrofónom. Tu už však neváhame a majiteľa bez okolkov vysmejeme. Pri odchode za nami aspoň vrhne temnú hrozbu, že nabudúce už budeme musieť zaplatiť viac. Nuž, budem na to myslieť.
V každom prípade, Uruguaj je pre Slováka veľmi zaujímavé miesto aj z toho dôvodu, že uruguajské pesos (po “uruguajsky” »pesos uruguažos«) má kurz k doláru takmer presne taký istý, ako Slovenská koruna. Pri prechádzke si tak všímam rozdiely: pižama 200 uruguažos, večera pre dvoch viac ako 400. Pivo v samoobsluhe kúpite za 50 korún a v reštaurácii za 80, samozrejme, bez príplatku za príbor. Atď., atď…
V sobotu 5. mája sa vraciame do Buenos Aires, dávame zbohom Emiliovi a Alejandre, ako aj ich krásnemu mestu a pokračujeme v putovaní na juh. Čaká nás päťdesiat hodín cesty cez celú Argentínu a patagónsku step, tritisíc kilometrov v autobusoch a prechod z teplej, príjemnej jesene rovno do začiatku antarktickej zimy na hraniciach juhoamerického kontinentu.
Kontextové odkazy: