Tento príspevok “Rio, mesto Bohov” má druhú, integrálnu časť “Rio brloh démonov“, ktorá je zaradená mimo poradia v sekcii Poznámky k svetu za pohľadnicou
Náš let z Amazonky do Rio de Janeiro, to je viac ako tritisíc kilometrov cez celé obrovské brazílske územie. Oficiálne máme štyri prestupy, v skutočnosti sme však tri lety z toho strávili v jednom lietadle, ale zakaždým si museli presadnúť na svoju novú pozíciu podľa aktuálneho lístka. Poriadok musí byť! Smiešne to bolo aj rovnakým letuškám a letuškom, ktorí nás trikrát za sebou vítali na tej istej palube a trikrát nám darovali koláčik so suchárikom. Napodiv, naša batožina, ani po toľkých namáhavých prestupoch nezmizla a do Ria sme prileteli takmer načas.
Rio, mesto Bohov: je to ľahký príbeh, ktorý radi podávate ďalej, svojim priateľom, spolu s vynikajúcimi fotkami a lacnými suvenírmi. Ubytujeme sa v snobskej štvrti Ipanema. Život je tu drahší ako v ostatných častiach, tu sa však platí za bezpečnosť a radšej doplatíme, aby bolo vôbec v tomto príspevku o čom písať.
V Riu nájdete obchody z celého sveta. Je tu všetko, čo je v Európe, v Štátoch, v Japonsku; je tu aj to, čo nikde inde nenájdete. Ceny sú väčšinou vyššie, ako v ktorejkoľvek európskej krajine. Málokto sem však chodí kvôli nákupom. Vraví sa, že Rio je najkrajšie mesto na svete. Vskutku; jeho spojenie mesta, hôr, ostrovčekov a piesčitých lagún vytvára až neuveriteľne dokonalý celok farieb a tvarov, prírody a civilizácie. V Riu sú vynikajúce pláže, podmienky na surfovanie, párty. Mesto je také rôznorodé, že každá jeho štvrť dýcha vlastným životom a každá je hodna samostatného jednodenného výletu.
Rio de Janeiro, pre turistický priemysel jedna z piatich najnavštevovanejších destinácií na svete. Sú veci, ktoré ak práve cestujete okolo, jednoducho musíte vidieť. Na jednej strane je jasné, že všade, kam sa tu pohnete, sa budete predierať stovkami rovnakých truľov, ako vy. Pociťujem z takýchto miest úzkosť a radšej sa im vyhnem. Mnohé za to ani nestoja, svoju popularitu čerpajú z agresívneho marketingu a reputácie “must see”. Patrí medzi ne napríklad Cancún či Acapulco v Mexiku, Varadero na Kube a tisícky ostatných, preplnených nudných pláží a rezortov. Niekoľko kilometrov od nich neraz nájdete nádherné, prehliadané zátišia pre svoju dovolenku.Avšak pokiaľ ide o Rio, toto je len polovica pravdy. Nijaké iné podobné mesto totiž na svete jednoducho nenájdete. Prejsť okolo neho bez povšimnutia, to je akoby ste mohli stráviť noc so svojou obľúbenou pornohviezdou; večer by ste jej však len sucho oznámili “dobrú noc” a zhasli ružovú lampičku, a to zo zásady, pretože to s ňou už robili toľkí pred vami.
My nie sme takíto. Počas piatich dní v meste sa tak pridávame k ostatným a klimatizovaný minibus nás bezpečne prevedie hustou premávkou k roztvorenému náručiu Ježiša, stojaceho nad mestom. Výhľad je úžasný, turistov nie je až tak veľa a modré kopcovité ostrovčeky v diaľke splývajú s pokojným Atlantikom. Prechádzame ďalej, k Cukrovému Kopčeku (Pão de Açúcar) a lanovkou to stíhame presne v momente, keď západ slnka vyrába večer s takými romantickými farbami a oblakmi, o akých som nikdy neveril, že môžu existovať len tak, bez dodatočnej fotomontáže na pohľadnici. S úžasom pozorujeme dokonale ružový súmrak a farebné svetlá mesta pod nami. Odtiene sa menia každú sekundu. Deň napokon celkom vyhasína a vraciame sa do svojho hostelu, k večeri z vynikajúceho šalátového bufetu v neďalekej reštaurácii.
V meste ešte navštívime starú malebnú štvrť Santa Teresa, plnú krásnych viliek a zelených zákutí. Hoci Santa Teresu pomaly prerastajú slumy a stáva sa čoraz nebezpečnejšou, sediac v hrkotajúcej električke máte skôr pocit ako na letnom, pokojnom parížskom predmestí. A takéto je pre nás napokon celé Rio: cez deň výlety, večer drinky s ostatnými Európanmi v hostelovom bare; prítmie našej ulice pod korunami stromov, pláž vzdialená sotva sto metrov. Ešte aj náš výlet do najväčšieho slumu v Južnej Amerike, samozrejme so sprievodcom, necháva pozitívne spomienky: jeden z pouličných drogových dílerov daruje Justyne kvetinku a otrhané, usmiate deti pred nami vďačne pózujú do fotoobjektívu.
Keď v sobotu, 21. apríla 2007 presadáme z klimatizovaného mestského autobusu do diaľkovej linky smerom na argentínske hranice, môžeme konštatovať, že napriek všetkým správam o kriminalite sa nám tu na hlave neskrivil ani vlások. Keď si nechcete skriviť vlások ani vy, pokračujte k našim textom o nádherných vodopádoch na brazílskych hraniciach.Ak však nedbáte, pozývam vás na druhú a absolútne kľúčovú časť rozprávania o Riu: Rio, brloh démonov…
Kontextové odkazy:
Poznámky k svetu za pohľadnicou » Rio, brloh démonov
Fotogaléria Brazília
Brazílska Amazonka rýchlo stráca svoje čaro z dobrodružných románov nášho detstva. Z mesta Manaos rýchlo utekáme 200 km na juh, do amazonskej džungle na brehoch čoraz užších riečnych kanálov. Nachádzame tu tradičný spôsob života hŕstky osadlíkov, prudké búrky a tmavé riečne zákutia hlboko pod korunami stromov a lián.
20 Fotografie
Najkrajšie výhľady najkrajšieho mesta na svete, najlepších pláží v južnej Amerike a najsnobskejších štvrtí v Brazílii (fotky najškaredších slumov na kontinente nájdete v nasledujúcom albume). Rio de Janeiro má všetko, aby vás chytilo za srdce od prvého do posledného okamihu vašej návštevy. Je nádherné, nezabudnuteľné a najviac zo všetkého, smrteľne fotogenické.
18 Fotografie
Druhá časť fotogalérie o Rio de Janeiro ponúka neporovnateľne horšie výhľady a farby sú často čiernobiele. Pozývame vás na prechádzku jedným z vyše 300 slumov, ktoré prerastajú Mesto bohov ako rakovina.
28 Fotografie
Nádherné vodopády na hraniciach Brazílie a Argentíny sú ako turistický sen. Úžasné výhľady, subtropická džungľa a služby na úrovni sú zárukou skvelých zážitkov. Ale bez irónie, vodopády Iguaçu patria medzi najkrajšie miesta na Zemi a pohľad na ne vyráža dych úplne každému. Rozprávkové miesto plné motýľov a priateľských jazvecov coatí uchváti aj vás.
16 Fotografie
