Náš zážitok na Amazonke sa však tým ešte nekončí. 11. apríla sa naloďujeme na riečnu loď Amazonia Star a odrážame od brehov Manaus smerom na východ, po prúde Amazonky. Našim cieľom je ďalšie riečne mesto Santarém, vzdialené okolo 800km. Samozrejme, na Amazonke nie je nič také jednoduché. Nalodíme sa o jedenástej dopoludnia, hodinu pred plánovaným odchodom, no o ôsmej večer loď ešte stále stojí na svojom mieste v prístave! Začína nám byť jasné, že majitelia lode majú trochu iné priority, než je preprava osôb.
Takmer všetci pasažieri sme natlačení v jednej miestnosti s rozmermi 20×10 metrov. Myslím tým niečo okolo 300-350 osôb každého veku a pohlavia. V miestnosti doslova nie je priestor na nič iné okrem hamakov. Visia za sebou v niekoľkých presných radoch; keď ležíte v tom svojom, lakťami sa akurát dotýkate svojho suseda. Cesta na toaletu, alebo vôbec zmena ležiacej polohy, vyžadujú veľa trpezlivosti od vás aj vašich susedov.
Loď sa napokon večer pohýna a nasledujúce dva dni trávime všetci v detskom kriku a chrápaní starcov, v neuveriteľnej permanentnej mäteži tiel a v hygienických podmienkach, nad ktorými by každý “správny Európan” od hnusu nahlas pregĺgal.
I napriek tomu, cestu sme si obaja nesmierne užívali. Mali sme možnosť zažiť to, čo bývalo úplne bežným spôsobom prepravy v minulých storočiach. Naša loď bola totiž očividne v prvom rade určená na prepravu nákladu, nie ľudí.
Tí, ktorých sme tam však stretli, boli nesmierne priateľskí a žičliví. Už po prvom jedle nás všetci poznali, keď sme si na ich údiv a zdesenie nakladali suchú ryžu, odmietali varené kura s párkom a vyslovovali to čudné slovo “vežetarianus”. Dva dni na Amazonke, to je hnedá riečna voda v kohútikoch zasvinenej hromadnej kúpeľne, zápach môjho potu, rozširujúci sa kožný zápal na ruke, prdy a chrchle susedov.
Neskutočné, rovníkové východy a západy slnka nad obrovskou Amazonkou, dlhé hodiny státia v prístavoch a skrivené chrbty nosičov nákladu, lebo mechanizácia do tohto vzdialeného kúta sveta ešte stále nedorazila. Väčšina ostatných cestujúcich pokračuje až do samotnej delty, ďalšie tri dni na palube. Úprimne im nezávidím.
My tú istú cestu prechádzame lietadlom za päťdesiat minút. Odlet z takmer dedinského letiska v Santarém pripomína čosi ako rodinnú oslavu na autobusovej stanici vo Veľkom Krtíši: odbavovací pracovník nám najprv predstaví všetky svoje kolegyne. Následne prechádzame cez ochranku v podobe dvoch distingvovaných dám v strednom veku; hanblivými otázkami sa uistia, že so sebou nemáme zbrane ani nijaké nebezpečné predmety. Cesta ku lietadlu vedie kríkovou alejou vrúbenou náučnými drevenými stĺpmi nesúce nápisy ako “v lietadle prosíme nefajčiť”, “používajte bezpečnostné pásy” a pod.
Lietadielko sa napokon unavene rozbieha po letiskovej dráhe a Amazonka nám daruje svoj posledný, najúchvatnejší východ slnka z výšky niekoľkých kilometrov. Rómeo a Júlia by zaňho obetovali i posledné groše, my sa len k sebe túlime a ospalo klipkáme očami.
Kontextové odkazy:
Video – brazílska Amazonka
Fotogaléria Brazília
Brazílska Amazonka rýchlo stráca svoje čaro z dobrodružných románov nášho detstva. Z mesta Manaos rýchlo utekáme 200 km na juh, do amazonskej džungle na brehoch čoraz užších riečnych kanálov. Nachádzame tu tradičný spôsob života hŕstky osadlíkov, prudké búrky a tmavé riečne zákutia hlboko pod korunami stromov a lián.
20 Fotografie
Najkrajšie výhľady najkrajšieho mesta na svete, najlepších pláží v južnej Amerike a najsnobskejších štvrtí v Brazílii (fotky najškaredších slumov na kontinente nájdete v nasledujúcom albume). Rio de Janeiro má všetko, aby vás chytilo za srdce od prvého do posledného okamihu vašej návštevy. Je nádherné, nezabudnuteľné a najviac zo všetkého, smrteľne fotogenické.
18 Fotografie
Druhá časť fotogalérie o Rio de Janeiro ponúka neporovnateľne horšie výhľady a farby sú často čiernobiele. Pozývame vás na prechádzku jedným z vyše 300 slumov, ktoré prerastajú Mesto bohov ako rakovina.
28 Fotografie
Nádherné vodopády na hraniciach Brazílie a Argentíny sú ako turistický sen. Úžasné výhľady, subtropická džungľa a služby na úrovni sú zárukou skvelých zážitkov. Ale bez irónie, vodopády Iguaçu patria medzi najkrajšie miesta na Zemi a pohľad na ne vyráža dych úplne každému. Rozprávkové miesto plné motýľov a priateľských jazvecov coatí uchváti aj vás.
16 Fotografie
