Cestovanie na juh
16. mája opúšťame oblasť Južného ľadového poľa, o tretej ráno spolu s našimi poľskými kamarátmi nasadáme do “lokálneho” autobusu a prekonávame ním okolo 300 kilometrov, čo je v Patagónii smiešne krátka vzdialenosť. Opäť na nás čaká nevľúdne Rio Gallegos so svojou autobusovou stanicou. Tu sa lúčime s Łukaszom a Aśkou, ktorí pokračujú vo svojich tajomných kruhoch okolo kontinentu.
Ak sa chceme dostať do Ushuaia, musíme ešte prejsť viac ako sedemsto kilometrov a široký pás číľskeho územia. Autobus už nie je taký luxusný, ako je v Argentíne zvykom, ale šoféri rovnako priateľskí a ostáva i atmosféra domácej obývačky, v ktorej pozeráme pirátske kópie najnovších filmov na DVD.
Prechádzame hraničné kontroly oboch štátov, Argentíny aj Čile. Cesta pretína nekonečnú pláň Patagónie: bez stromov a vyššej vegetácie, horizont rušia len kríky a skaly, či občasné holé pahorky. Na čílskej colnici obhrýza sivá líška pohodený hamburger len niekoľko metrov od nás a stáda guanaco ubiehajú pred autobusom z cesty späť na zasnežené krajnice. Krajina okolo nás je neskutočne pustá a nehostinná; dokonca i cesta a zriedkavé míňajúce nás auto vyzerajú, akoby tu rástli spolu s kameňmi a zvieratami, akoby im toto miesto odňalo ich umelý, civilizačný pôvod.
Líšky, ľad a črepiny
Po poslednej colnej kontrole sa všetci v autobuse uvoľňujú. Hotelová manažérka z filmovej fabuly práve zachránila významného hosťa a s pomocou svojho otca premohla atentátnikov. Justyna vedľa mňa zľahka drieme, ja pozorujem záverečné titulky filmu a dievča, ktoré sedí dve sedadlá predo mnou cez uličku na ľavej strane, sa prudko odvracia od okna. V tom istom momente zaznieva z ľavej strany autobusu prudká ohlušujúca rana a prvé okenné tabule sa implóziou smerom dovnútra menia na tisíce lietajúcich úlomkov. Ostatní ľudia sa pomaly obracajú smerom k šokujúcemu zvuku, dievča začína kričať a tvár a telo má posiate črepinami.
Autobus pokračuje v ceste, na obrazovke sa pomaly menia titulky a víťazoslávna hudba sa i naďalej celkom absurdne rinie z reproduktorov. Tvár kričiaceho dievčaťa sa v momente nárazu nachádzala niekoľko centimetrov od okna, z ktorého je teraz už len veľká zubatá diera, vháňajúca dovnútra ľadový vzduch. Jej spolusediaci ju zráža smerom k nám, na pravú stranu, a posledné kusy skla kolapsujú na sedadlá, kde doteraz sedeli. Muž začína kopať do zamknutých dverí, ktoré nás oddeľujú od kabíny a šofér sa zo sedadla pokojne obráti smerom k nám. Na tvári má krv a červená farba mu presakuje aj cez tenkú bielu košeľu. Až teraz si všímam, že celé jeho bočné okno kdesi zmizlo, predná tabuľa je plná pavučín a roztrhalo i sklenenú prepážku za jeho hlavou.
Autobus postupne spomaľuje. Dievča s krikom vybieha na krajnicu. Jej priateľ jej hlavu a tvár čistí od skla, potom ju ešte asi desať sekúnd utešuje a vyťahuje kameru, aby videla aj rodina a kamaráti.
Všetci vychádzame von. Predné sedadlá a podlaha autobusu sú pokryté črepinami; zvonku vidieť následky len na ľavej strane. Až teraz sa dozvedáme, čo sa vlastne stalo. Náš autobus v plnej rýchlosti “ťukol” predným rohom vodičovej kabíny do protiidúceho kamiónu. Náraz bol i tak nadmieru ľahký, v porovnaní s hmotnosťami vozidiel, aké sa zrazili. Autobus má odpílený predný ľavý roh na kapote a všetky sklá v prednej ľavej časti sú rozbité alebo popraskané. Nórskemu dievčaťu sa takmer nič nestalo, vďaka svojmu sebazáchovnému inštinktívnemu pohybu moment pred zrážkou (práve vtedy sa náhodou pozerala z okna) si zachránila tvár a možno život. Teraz stojí v treskúcej zime, v šoku plače a trasie sa, zatiaľ čo jej priateľ nahráva video svojho života dva metre ďalej. Šofér má takisto len niekoľko rezných rán na ľavej paži a na tvári. Zatiaľ nevidieť kamión. Patagónia okolo nás je mlčanlivá, mrazivá a biela.
Rozbitým autobusom sa vraciame pomaly naspäť, smerom k hraniciam s Argentínou. Cez rozbité okná previeva zimný vietor, nad polopúšťou vychádza neskoré slnko a biely svet okolo zalieva nádherným jasom. Autobus napokon prichádza k stojacemu kamiónu, objavujú sa policajti, no my sa pohýňame ďalej, k colnici.
Na poslednom päťkilometrovom úseku ešte míňame ďalšie dve zrazené autá, opäť kamión, tentoraz s dodávkou. Poľadovica však už pomaly z vozovky mizne.
Argentína, Čile, Argentína, Čile…
Autobus stojí niekoľko hodín na oboch hraniciach. Zdá sa, že colníci nevedia, čo si s nami počať; my sa zatiaľ pomaly spamätávame zo šoku. Čilania nás vyhadzujú na argentínsku stranu, tu vraj nemôžeme ostať. Víta nás opäť Argentína, ďalšie dvojice pečiatok. Čakáme na náhradný autobus, ktorý už poslali z miesta nášho odchodu. Nikto však naisto nevie, či naše ranné cestovanie bude ešte pokračovať.
Po istom čase prichádza kamión, s ktorým sme sa zrazili. Až teraz vidíme, čo sa stalo, a najmä, čo sa mohlo stať. Ťahaču chýba len masívne ľavé spätné zrkadlo, príves má však zdemolovanú zadnú nápravu a na oceľovej stene prívesu je dlhý preliačený pás, miesto, ktoré pri zrážke prerazilo okná a ktoré mohlo preraziť hlavu dievčaťa, keby práve náhodou driemala a opierala sa o okno.
A ešte jedno. Príves je cisterna. Cisterna, plná benzínu. Preliačina v jej stene mierne poškodila i nápis s názvom petrochemického závodu, rozmýšľam, čo by sa stalo, keby ho poškodila viac. Keby sa benzín vylial, keby sme sa prevrátili. Keby sa niekomu niečo stalo…keby…
Sú to istotne márne úvahy. Z nášho pohľadu je vlastne jedno i to, kto zrážku spôsobil, či vodič kamiónu, alebo nášho autobusu. Nórka hovorí, že tesne pred zrážkou mala pocit, že autobus príliš prechádza za stred vozovky. Takisto fakt, že kamión má zdemolovanú len zadnú časť prívesu svedčí o tom, že jeho šofér sa nám aspoň snažil vyhnúť.
Nech je, ako chce: po čase prichádza náhradný autobus, nasadáme, všetci bez slova a všetci na pravú stranu. Autobus sa rozbieha; zástupcovi šoféra spadne z rúk kovová krabica s filmami a všetci sa od ľaku strhneme. Všetci okrem jednej nič netušiacej turistky, ktorá práve pristúpila a sadla si presne na to isté miesto, na ktorom sa v predošlom autobuse nórske pehavé dievča zrazu prudko obrátilo k svojmu bradatému priateľovi.
Kontextové odkazy:
Fotogaléria ≥ Argentína ≥ Cesta do Ohňovej zeme a Magalhaesov prieplav
