Ráno 10. apríla 2010 nestojím v Smolensku pri dymiacich troskách prezidentského Tupoleva: kráčam varšavskými ulicami a pozorujem dav zdezorientovaných ľudí, ktorý stojí mlčky pred prezidentským palácom a zapaľuje prvé sviece za 96 obetí.
Smolenská tragédia, to je aj lekcia spoločenských javov a medzinárodnej politiky. Úprimnej sústrasti a spolupatričnosti. Politických ambícií, nepokoja, fanatizmu.
Príchod do Barcelony je ako jej vlastná rôznorodosť. Môžete pozorovať kontúry jej ospalých brehov z paluby trajektu, vynoriť sa z vlaku priamo uprostred štrajkujúcich študentov na Plaça de Catalunya, alebo dostopovať až na jej predmestia a rozmýšľať, či ste ešte stále v Európe.
Pre ošľahaných cestovateľov môže byť Barcelona nudným vývarom starej otrepanej Európy, ale jej ulice v sebe ukrývajú všetky storočia a umelecké slohy západnej kultúry, v hulákajúcej mäteži farieb a jazykov celého sveta.
