Bangkokský prológ
29. novembra 2007 opúšťame bangkokský byt nášho hostiteľa Michaela z Couchsurfing a vyrážame na menšiu okružnú cestu do Singapuru. Znie to ako výlet do susednej dediny, však? Singapur je od Bangkoku vzdialený 1 400 km vzdušnou čiarou a počas letu mám pocit, že ťažšie bolo dostať sa z centra Bangkoku na letisko, ako preletieť celý thajský záliv.
Bangkokský taxík sa prvých päť minút prediera cez hustú premávku, aby napokon konečne uviazol v smrteľnej zápche, ktorej koniec sa stráca kdesi na horizonte v smogovom opare. Žeravé, nekompromisné slnko pomaly vychádza nad horizont, keď konečne zrýchľujeme a nadpozemskou diaľnicou šviháme nad strechami domov. Diaľničný viadukt musí mať desiatky kilometrov a vinie sa skrz-naskrz Bangkokom. Až teraz vidíme, že mesto má množstvo skromných, príjemných štvrtí bez večne zapchatých ulíc a mrakodrapy sa týčia len kdesi v diaľke.
Na letisku na nás nikto ani nemrkne, mohol som si pokojne pribaliť pol kila kokaínu a v Singapure ho streliť nejakému recepčnému. Dokonca nás ani nekontrolovali, či nemáme žuvačky – v Singapure až donedávna veľmi zriedkavý tovar, keďže žutie žuvačiek tu bolo zakázané rovnako ako pľutie a mnoho iných antisociálnych činností. Napokon som prekvapený, keď nás víta sladká slečna a s úsmevom nám praje príjemný pobyt.
Singapur, krásny nový svet
Predtým, ako sa singapurské metro vnorí do podzemia nám ukazuje tiché, upršané ulice tohto malého mesta. Niet tu pouličných bilboardov, premávka je minimálna a všadeprítomná čistota zodpovedá všetkému, čo som očakával, že uvidím. Mohli by ste byť rovnako dobre v Luxembursku alebo na úradníckych predmestiach nemeckých miest. Zároveň zvedavo pozorujem cestujúcich Singapurčanov: pokojní, príjemní ľudia. Všetky farby tohto sveta, neuveriteľne krásne dievčatá a nevtieravý blahobyt. Singapur má polodiktátorský režim, ktorý má obsesie zo zákazov a určovania noriem na každom kroku. Na druhej strane, faktom je, že krajina zároveň žije v prosperite a mieri a jej občania si užívajú doma dokonalé služby, zdravotnú opateru a dôchodcovský systém, ako i privilegované postavenie na celom svete.
V Singapure sme našli ďalšieho hostiteľa z Couchsurfing, zaujímavého chlapíka, ktorý sa podpisuje ako Jim T. Neviem presne, čo znamená písmeno T za jeho menom a doteraz ma škrie, že som sa hanbil opýtať. Hoci Jim žije v Singapure, je etnický Číňan, pochádza však z Malajzie. Sú to zamotané vzťahy, ale taká je juhovýchodná Ázia a netreba sa čudovať. Jim má príjemný byt a nemá na nás veľa času, ale raz nás prizve ku niekoľkohodinovej hre Mahjongu, ktorý s kamošmi zapíja akousi žbrndou, inokedy nás zoberie na najlepšie indické raňajky v mojom živote. Bezúspešne sa pokúšam predstaviť si Jima v bratislavskej krčme po šiestom pive.
Hovorí sa, že Singapur sa navštevuje len z dvoch dôvodov: biznis, alebo nákupy. Mesto fakt nie je ničím výnimočné, až na to, že je to Singapur. V centre sa všade naokolo týčia mrakodrapy, pod nimi sú parky a križovatky s luxusnými autami. Biznis je tu bez debaty témou dňa, na to ani nemusíte počúvať biznismenov v kravatách, ktorí sa premávajú po ulici s mobilmi prilepenými na ušiach.
Pokiaľ ide o nákupy, nuž, Singapur je jeden veľký nákup. Každá budova je tu zároveň nákupné centrum, alebo aspoň niečo podobné sídli niekde v jej útrobách. Nákupné centrá sú absolútne obrovské a neraz perfektne prepojené, takže celkom strácate prehľad, kde sa práve nachádzate. Veľmi ľahko sa stane, že vleziete do podzemného centra kvôli odevom a za pár hodín z neho užasnuto vyjdete o pár kilometrov ďalej, samozrejme s taškou plnou zbytočností a prázdnou kreditkou. My si na podobné výstrelky samozrejme dávame pozor a nanajvýš sme si každý kúpili po jednom laptope a PDA na miestnom elektronickom Expo. Nuž čo; cenám elektroniky v Singapure neodolá nikto.
Život v sklenenom zvone
Pri jednej z našich ciest metrom mám malú príležitosť nahliadnuť do mentality tejto zaujímavej spoločnosti. Je nepochybné, že obyvatelia si veľmi dobre uvedomujú svoju výlučnosť vzhľadom na okolitý svet a vonkajšie hrozby preto majú na ich predstavivosť o to väčší vplyv. Na monitoroch vagóna sa odohráva nezvyklá dráma: šesťdesiatročná naivná pani otvára dvere bytu podozrivej slečne, ktorá jej ponúka veštenie z ruky. Pani jej za to vďačne platí a na obrazovke sa objavuje výstražný nápis: BUĎTE VŽDY OBOZRETNÍ! NEDAJTE SA OKLAMAŤ PODVODNÍKMI!
Druhý šot je už oveľa výrečnejší. Pripomína občanom terorizmus, ktorý „ohrozuje životy občanov a základy demokracie“. Vo vagóne metra, rovnakom ako ten náš, cestuje pani v stredných rokoch a všíma si podozrivého mladého muža v koženej bunde s veľkou cestovnou taškou (kožená bunda je v meste ako Singapur vskutku čosi nanajvýš podozrivé a nepochybujem, že každý terorista by sa obliekol práve takto). Mladý muž sa naďalej správa podozrivo a pani udržiava konverzáciu s priateľmi, ale nenápadne ho pritom pozoruje. Napokon muž na stanici vybehne z vagóna a tašku samozrejme nechá strčenú pod sedadlom. Žena neváha a rozhodným hlasom podáva hlásenie vodičovi metra cez špeciálny telefón. Vzápätí organizuje evakuáciu vlaku, upokojuje ostatných cestujúcich a príslušníkovi polície podáva presný opis páchateľa. Na obrazovke bliká nápis „BDELOSŤ A ROZHODNOSŤ ROZHODUJE AJ O TVOJOM ŽIVOTE. MAJ OČI OTVORENÉ A PODOZRIVÉ OSOBY ČI UDALOSTI NAHLÁS BEZODKLADNE. BOJUJME PROTI TERRORU.“ Mladého muža s namosúreným výrazom na tvári odvádzajú v pútkach a pani chlípe šálku kávy s policajnou dekou, prehodenou cez ramená.
Samozrejme, Singapur má v skutočnosti 0 % kriminalitu a hrozba teroristického útoku na túto striktne neutrálnu krajinu je absolútne nereálna. To, že čosi podobné môže bežať bez omrzenia v metre a nikto od zúrivosti neroztrieska obrazovky, je už však samé osebe dôkazom, že filmy sú odzrkadlením naivity, ale aj hrôzy Singapurčanov z okolitého nebezpečného sveta. Za dlhé desaťročia si zvykli na pohodlný život v rajskej záhrade, na toleranciu, náboženstvo a meštianske hodnoty svojej paternalistickej vlády, ktoré sa už stali ich vlastnými. Všetci sú spokojní, vrcholom vzrušenia sú burzové špekulácie a nepríjemné správy z televízie sú nevítanou pripomienkou, že svet za ich ostrovom nemusí byť vôbec v poriadku a že jedného dňa môže pohltiť aj ich.
V predvečer odchodu z tohto čudesného mesta prýštiaceho životom sa prechádzame po riečnom nábreží, pozorujeme svetlá reštaurácií a zapisujeme si bizarné pokuty, ktoré vám hrozia na každom kroku. Blížia sa Vianoce, z obrovského vysvieteného stromčeka je nám čoraz clivejšie za domovom. Sme na ceste vyše desať mesiacov; zmáha nás chronická, nejasná únava a Singapur nám dal na pár dní pocit domova: šťastná oáza pokoja a blahobytu, miniatúra starej dokonalej Európy.
Posledné riadky zo Singapuru
Na záver sme pre vás pripravili skromný zoznam najzaujímavejších zákazov spolu s pokutami:
Zákaz jesť a a piť v metre. Pokuta 3000$.
Zákaz jazdiť na bicykli v podchodoch a parkoch. Pokuta 1000$.
Zákaz žuť žuvačku na verejných priestranstvách. Pokuta 5000$.
Zákaz vyhadzovať smeti na ulici. Pokuta 5000$.
Zákaz skákať do rieky. Pokuta 5000$.
Zákaz prechádzať cez cestu mimo prechodu. Pokuta 3000$.
Zákaz skákať na elektrické vedenie metra. Pokuta 5000$ (!).
Zákaz rozprávať sa s vodičom metra. Pokuta 1000$ (V prípade nahláseného teroristického útoku zrejme dostanete zľavu).
Kontextové odkazy:
