Utrpenie. Pot. Aha, a ešte krása. Trojdňová túra jedným z najúžasnejších miest tejto planéty: vulkanické vnútrozemie Islandu plné činných sopiek, ľadovcov a horských púští. Tam, kde sa cez rieky prechádza zásadne brodením a kde sa ľad stretáva s ohňom.
Posledné keltské súostrovie: Aranské ostrovy
Sú tu od praveku: kamenné ploty, ktoré lemujú 20-kilometrovú skalnatú platňu bičovanú Atlantickým oceánom.
Inis Mór na sebe nesie veľa bridlicovitých skál, zvláštne staroveké pevnosti a trocha zelene. Niekoľko dedín a samozrejme, kamenné ploty. Raz v roku sa však ostrov vráti k svojim keltským tradíciám a noc Halloween ožíva odvekým tajomnom.
Južný Island: krajina vulkánov a ľadovcov
Ak to s trekkingom v islandskom vnútrozemí myslíte vážne, pripravte sa už doma. Cestou z Landmannalaugar do Porsmork prechádzame vulkanickými púšťami, na ktorých zúria snehové búrky, spíme pri ľadovcových jazerách a svoje preťažené ruksaky skladáme na olovrant pri lávovom poli s plynom syčiacim z útrob zeme.
Inak povedané, jednu z najúžasnejších túr na svete si treba zaslúžiť.
Východný Island a ľadovec Vatnajökull
Opúšťame palubu Norrøny a z jej útrob vyrážame do prudkého kopca prvého islandského fjordu. Ľadovce, púšte, drsné pobrežie a pochmúrne oblaky, ktoré narážajú do čelného skla.
Napokon si navliekame membrány a ľahkú výstroj. O pár hodín už v poryvoch vetra balansujeme na okraji priepasti. Vylihuje za ňou jeho výsosť Vatnajökull, najväčší európsky ľadovec. Treba ho stihnúť, kým sa kvôli globálnemu otepľovaniu nestane minulosťou.
Tí, čo sa vrátili
Na letisku Shannon vládla takmer dedinská atmosféra a obrovské Herkulesy s bojovým náterom tu vyzerali celkom nepatrične. Ich pasažieri sedeli v letiskovej hale: boli ich stovky, mladí chlapci v o dve čísla väčších uniformách s americkou vlajkou a jemnou krémovou kamuflážou, ktorá mi okamžite prezradila ich cieľ cesty.
Aj tak som sa však musel opýtať. Najbližšie mňa stál chudý mladík s jemnými rysmi, pokojne mohol byť jedným z mojich stredoškolských študentov. Snažil sa tváriť suverénne, ale kričal z neho strach.
Squatteri a fabrikanti
Zürich temný, Zürich hriešny
Tesne po súmraku je ulica takmer prázdna. Odrazu však vidieť, kto je tu pánom. Chvíľu pozorujem maďarskú šľapku, jej švajčiarskeho pasáka a ich líbyjského dílera. Keď začínam fotiť, jediný, kto sa poriadne naštve, je maďarská šľapka. Pasák na mňa vrhne len zvedavý pohľad; v podstate mu je jedno, či som z cudzineckej polície a či mu zatknem jedno zvieratko. Díler ani len nežmurkne – som preňho úplný vzduch.
Maďarská šľapka mi zatiaľ cez ulicu nadáva do kuriev po nemecky i po maďarsky, neustále však pritom poškuľuje po nádejných zákazníkoch. Arschloss pičábo!
Švajčiarsko rýchlym rezom – fotogaléria
Švajčiarsko plné farieb, života a neustáleho pohybu. Miesto, kde v susedstve najväčších peňažných sejfov na svete žijú pankáči v squatoch a kde si ľudia cenia slobodu viac, ako kdekoľvek inde na starom kontinente.
Vyrážam do ešte zasnežených alpských štítov nad mestečkom Davos a keď ma zastavia spadnuté lavíny, vraciam sa na ukričanú ulicu umelcov a emigrantov, zürišskú Langstrasse. Kurvičky pobehujú sem a tam a sviatoční anarchisti sa pripravujú na ďalšiu okupáciu mestských námestí.
Magický Ľvov
Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.
Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.
Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.
Cestou do Vorochty
Cesta do Vorochty je ako návrat do našej vlastnej minulosti.
Treba minúť staručké železničné viadukty z prvej Československej republiky, ukryté v smrekových stráňach. Nasledovať deravú cestu s miznúcim asfaltom a stopy konských povozov, otlačené v snehu. Ak vás minú, môžete sa zviesť za pár kopejok.
Napokon sa vynoria prvé drevenice.
Ukrajinské Karpaty.