Cez deň vyliezam z tenkých drevených stien hotela do dusivej horúčavy: na ulici vládne zhon, zápchy a pouličné stánky s jedlom. Vlečiem sa popri riečnych kanáloch, ukrývam sa pred trúbením drožiek, prechádzam temnými uličkami až do indickej a čínskej štvrte.
Neskoro v noci podnikám druhý pokus. Vonku vládne rovnaký ruch a mätiež tiel, k večerajúcim bangkokčanom sa len pridali potkany a šváby. Vládne tu neopísateľná harmónia chaosu farieb, zvukov a vôní.
Bangkok: mesto, ktoré nikdy nespí.
Zaw Win, politický utečenec z Barmy: „za politické aktivity ma v roku 1988 odsúdili na 15 rokov väzenia, odsedel som si 8. Po pár rokoch ma začali opäť hľadať. Nasledovala by moja smrť, zmiznutie alebo ďalšie väzenie a mučenie. Vtedy som zobral ženu a rodinu a vypadol som odtiaľ.“
Pohľady z thajskej hranice. Na druhej strane špinavej rieky čaká Barma, jej nádherní ľudia a tony odpadkov. O dva týždne sa vydáme sa na cestu do minulosti, do tajuplnej Barmy.
Horúčka sobotňajšej noci: keď my vychádzame von za svojou víkendovou dávku šialenstva, Thajčania sa stretávajú v parkoch a halách. Sedia, spievajú, športujú.
Vládne rovnako povznesená nálada, ako u nás po treťom pive s poldeci vodky...
Cestou z hlavného mesta Kambodže do Laosu prechádzame zaostalým kambodžským vidiekom. Smeti a špina, chudoba, horúce slnko. Nekonečná cesta na sever.
Posledný deň v Kambodži sa zastavíme v mestečku Stung Treng a z hotelovej izby pozorujeme virvar na miestnom trhovisku. Na druhý deň sa preplavíme cez rozvodnenú rieku, laoských colníkov podplatíme niekoľkými dolármi. Posledná fotka pred hraničnou závorou, na unavené chrbty si hádžeme ruksaky a vyrážame do ďalšej krajiny.
Juhočínske mesto Kunmíng bolo našou prvou zástavkou na ceste z Laosu. Zároveň bolo aj prvým kontaktom s Čínou – obrovské bulváre, megalomanské štvrte a ľudské riavy na uliciach. V Kunmíngu však nájdete aj pokojné parky, v ktorých sa cez obedňajšiu prestávku cvičí Tai-Chi, penzisti hrajú tradičnú hru Go a labute sa vyhrievajú na zimnom slnku.
Phnom Penh je nesmierne živé mesto, v ktorom sa oplatí zostať niekoľko dní, najprv si pozrieť pamiatky a potom len tak, pozorovať život okolo seba. Dajte sa zlákať do múzea Červených Khmérov a zistíte, prečo toľkým žobrákom na uliciach chýbajú končatiny. Kambodža naďalej žije svoju históriu.
Siem Reap je evidentne turistické mesto spolu so všetkými kontrastami, ktoré k tomu patria. Hotely pre západných turistov a slumy, úlisní otravovači a rovnako úlisní mafiáni. Čo je však najdôležitejšie, Angkor Vat čaká na vás už neďaleko. Prenajmite si drožku alebo rozvŕzgané bicykle a vydajte sa na úžasný výlet do ruín tohto nezabudnuteľného miesta.
