18. novembra prestupujeme v meste Rivas do ďalšieho školského autobusu a nikaragujským vnútrozemím prechádzame nejakých 62 kilometrov do koloniálneho mesta Granada, ešte stále na brehu jazera Nikaragua. Už po tisíci…
Ešte predtým, ako z pevniny vylezieme na rozpadnutú jazernú kompu a preplavíme sa na ostrov Ometepe, treba sa posilniť. V prístavnej krčmičke sa napcháme mojím obľúbeným jedlom strednej ameriky: ryža…
Náš príbeh o Kostarike vskutku nestojí ani za fotografiu a viac ako zopár riadkov. Situácia je taká, že keď nám z dohľadu mizne špinavá panamsko-kostarická hranica a autobusom sa vnárame…
Panamčania vám budú s pýchou tvrdiť, že oblasť Boquete je najkrajšia panamská vrchovina. Napokon, majú pravdu, pretože je jediná. V každom prípade, je to veľmi príjemné miesto s chladnejším podnebím…
Nočný autobus z Panama City nás napokon vypľúva tesne pred brieždením na severozápadnom panamskom pobreží a kdesi v temnotách tušíme obrysy súostrovia Bocas del Toro. Zatiaľ sa len všetci turisti…
6. november 2007. Lietadlom sme práve preleteli smiešnych 500 km ponad tzv. Dariénsku priepasť, nepreniknuteľné územie medzi Panamou a Kolumbiou. Provincia Darién na oboch stranách hraníc spôsobuje bolesti hlavy ich…
Napokon opúšťame Santa Martu na východnom pobreží Karibiku: od Venezuely sme vzdialení niekoľko desiatok kilometrov a dokonale sme tak pred odchodom uzavreli celý obrovský okruh po juhoamerickom kontinente, vyše 37.000…
Náš posledný jedeň deň v Bogote. U miestneho krajčíra si dávam zašiť všetko, čo sa dá, sedím hodinu v jeho izbičke na prízemí len v trenírkach a pozorujem sychravú ulicu…
28. októbra 2007 pokračujeme v našom expresnom turné po Kolumbii. V Argentíne aj v Bolívii sme strávili spolu viac ako päť mesiacov a hoci neľutujem ani jednu hodinu, na Kolumbiu…
25. októbra opúšťame Bogotu a opäť si užívame malebný kolumbijský vidiek, hrajúci zásadne odtieňmi sýtozelenej. Večer vystupujeme v smutne slávnom meste Medellín; upršané ulice za oknom taxíka boli v osemdesiatych…