Zima vo Varšave: krátke, sychravé dni, počas ktorých vládne severské prítmie. Žiarovky svietia od rána do večera a statív sa zíde i na pravé poludnie.

Varšavčanom zima nijako neprekáža. V baraniciach a galošiach prekračujú odmäk, jazdia na bicykloch a popíjajú v závetrí hlavnej stanice. Letné dievčatko z pouličnej steny si naďalej trhá lupienky: prawda, či neprawda? Dokonca aj pávy v kúpeľnom parku sa tvária, akoby nič!

Treba sa prispôsobiť. Zabudnutie nájdem vo farbách a tvaroch na uliciach: antidepresíva veľkomesta.

Varšava od roku 2008 do leta 2010.
Mesto, keď sa zobúdza, zaspáva, stojí v dopravných zápchach. Zabáva sa a smúti. Ulice sa menia spolu s nami, nebadane prechádzame vlastnými krivkami vývoja a úpadku.

Šošovka zatiaľ láme lúče do núl a jedničiek ako nemý svedok okolitého hmýrenia, vyťahuje scény každodennosti do farieb, tvarov, vnemov.

Vyberám detaily ulíc a zliepam z nich nanovo celok, len s upraveným kontrastom vo vysokom rozlíšení.