Madrid, námestie Sol: plno demonštrantov a farieb. Vyzerám podozrivo, ale môj otrasný prízvuk ich obmäkčí a môžem fotiť tajnú výrobu transparentov.
Cuenca je pri našej návšteve trošku ospalá, no s radosťou nám ukáže svoje vnady ešte pred obedňajšou prestávkou.
Consuegra v krátkych sekvenciách medzi japonskými zájazdmi. Vydriapať sa k veternému mlynu, otvoriť oči od úžasu. Ukryť sa pred šialeným fotením, bojazlivo vyliezť, otvoriť oči od úžasu.
O druhej ráno vyrážam na lov.
Toto nie je stredná Európa: mesto sa práve zobudilo do sobotnej noci a davy ľudí sŕkajú pivo priamo na chodníkoch. Kráčam popri vyschnutom koryte rieky, ktoré sa zmenilo na parky a ihriská. Míňam mosty, usmievavé prostitútky, húfy nočných cyklistov.
Pomaly sa vynára panoráma fantastických budov. Na brehu azúrového bazéna posmeľuje nemecký dídžej svojich rodákov z integračného zájazdu. Vo fotoaparáte nastavujem dlhú expozíciu a stláčam spúšť, pozoruje ma pritom obrovské farebné oko Hemisférico. Hľadíme na seba. Obaja mlčíme.
Príchod do Barcelony je ako jej vlastná rôznorodosť. Môžete pozorovať kontúry jej ospalých brehov z paluby trajektu, vynoriť sa z vlaku priamo uprostred štrajkujúcich študentov na Plaça de Catalunya, alebo dostopovať až na jej predmestia a rozmýšľať, či ste ešte stále v Európe.
Pre ošľahaných cestovateľov môže byť Barcelona nudným vývarom starej otrepanej Európy, ale jej ulice v sebe ukrývajú všetky storočia a umelecké slohy západnej kultúry, v hulákajúcej mäteži farieb a jazykov celého sveta.