O druhej ráno vyrážam na lov.

Toto nie je stredná Európa: mesto sa práve zobudilo do sobotnej noci a davy ľudí sŕkajú pivo priamo na chodníkoch. Kráčam popri vyschnutom koryte rieky, ktoré sa zmenilo na parky a ihriská. Míňam mosty, usmievavé prostitútky, húfy nočných cyklistov.

Pomaly sa vynára panoráma fantastických budov. Na brehu azúrového bazéna posmeľuje nemecký dídžej svojich rodákov z integračného zájazdu. Vo fotoaparáte nastavujem dlhú expozíciu a stláčam spúšť, pozoruje ma pritom obrovské farebné oko Hemisférico. Hľadíme na seba. Obaja mlčíme.