{"id":219,"date":"2007-08-01T02:34:29","date_gmt":"2007-08-01T00:34:29","guid":{"rendered":"http:\/\/happy2travel.eu\/sk\/?p=219"},"modified":"2019-01-20T10:42:56","modified_gmt":"2019-01-20T08:42:56","slug":"amazonsky-festival-v-san-ignacio-de-moxos","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/amazonsky-festival-v-san-ignacio-de-moxos","title":{"rendered":"Amazonsk\u00fd festival v San Ignacio de Moxos"},"content":{"rendered":"

\"T\u00fdmto<\/a>V nede\u013eu 29. j\u00fala sme u\u017e nasp\u00e4\u0165 v La Paz. V hosteli n\u00e1s \u010dak\u00e1 usmiaty Brian, jeho ru\u017eov\u00e9 \u00edrske l\u00edca op\u00e4\u0165 \u017eiaria \u0161\u0165ast\u00edm. Antibiotik\u00e1 zabrali a c\u00edti sa ove\u013ea lep\u0161ie. To je dobre, lebo po\u010das spolo\u010dn\u00e9ho cestovania sa nakazil na\u0161im nad\u0161en\u00edm pre amazonku a u\u017e zajtra tam v\u0161etci traja vyr\u00e1\u017eame. Tentoraz nijak\u00e9 slizk\u00e9 agent\u00fary a vypr\u00e1\u017ean\u00e9 hranolky na obed, ako v Braz\u00edlii. Najprv sa chyst\u00e1me na amazonsk\u00fd folkl\u00f3rny festival a potom do \u00fa\u017easn\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho parku Noel Kempff Mercado na v\u00fdchode krajiny. Transport, ubytovanie, lok\u00e1lne inform\u00e1cie, to v\u0161etko n\u00e1s stoj\u00ed \u010das, peniaze a ve\u013ea n\u00e1mahy, ale na\u0161a nez\u00e1vislos\u0165 je \u00faplne nenahradite\u013en\u00e1.<\/p>\n

Na\u0161\u0165astie, m\u00e1me Justynku, ktor\u00e1 je, ako v\u017edy, vynikaj\u00facim sprievodcom. Justyna u\u017e cel\u00e9 t\u00fd\u017edne predt\u00fdm monitorovala cestovate\u013esk\u00e9 servery a lok\u00e1lne agent\u00fary kv\u00f4li naj\u010derstvej\u0161\u00edm inform\u00e1ci\u00e1m, v\u010faka nej cel\u00e1 cesta s preh\u013eadom a hladko prebieha od za\u010diatku a\u017e do \u00fapln\u00e9ho konca. V pondelok r\u00e1no berieme tax\u00edk na letisko v El Alto a miniat\u00farnym lietadielkom odlietame do mesta Trinidad na z\u00e1pade Amazonky.<\/p>\n

\"V<\/a>V Trinidade vl\u00e1dne ve\u010dn\u00e9 tropick\u00e9 leto; zhadzujeme na\u0161e tepl\u00e9 veci, ktor\u00e9 sme mali na sebe nieko\u013eko posledn\u00fdch mesiacov, a vyr\u00e1\u017eame hlb\u0161ie do Amazonky. \u0160tyri hodiny sed\u00edme na korbe n\u00e1kladiaku, ktor\u00fd n\u00e1s vezie spolu s tovarom a ostatn\u00fdmi cestuj\u00facimi do r\u00e1zovit\u00e9ho meste\u010dka San Ignacio de Moxos<\/em>. Kon\u00e1 sa tu ve\u013ek\u00fd trojd\u0148ov\u00fd festival amazonsk\u00fdch indi\u00e1nskych kme\u0148ov. Prech\u00e1dzame nieko\u013eko riek; niet tu mostov, treba vysadn\u00fa\u0165 z n\u00e1kladiaku a \u010daka\u0165 na dreven\u00fa kompu \u0165ahan\u00fa motorov\u00fdm \u010dlnom, ktor\u00e1 n\u00e1s prevezie cez rieku. Op\u00e4\u0165 sme v \u00faplne odli\u0161nom kult\u00farnom regi\u00f3ne. \u013dudia maj\u00fa \u00faplne in\u00e9 tv\u00e1re i kroje, \u017eivot je tu pomal\u00fd a pokojn\u00fd. Nikto u\u017e op\u00e4\u0165 nerozpr\u00e1va quechua.<\/p>\n

Samozrejme, asfaltov\u00e1 cesta sa skon\u010dila hne\u010f nieko\u013eko kilometrov za mestom. V\u0161ade okolo n\u00e1s s\u00fa ba\u017einy, alebo d\u017eung\u013ea. Po oboch stran\u00e1ch cesty vylihuj\u00fa desiatky obrovsk\u00fdch alig\u00e1torov, hniezdia ve\u013ek\u00e9 i mal\u00e9 vt\u00e1ky v\u0161etk\u00fdch tvarov a farieb. Je to n\u00e1dhern\u00e9, vo\u0148av\u00e9 a ukri\u010dan\u00e9 miesto; nedbal by som vyst\u00fapi\u0165 u\u017e teraz a zop\u00e1r hod\u00edn pozorova\u0165 v\u0161etky tie zauj\u00edmav\u00e9 zvierat\u00e1.<\/p>\n

\"Jezuitsk\u00e1<\/a>Napokon prich\u00e1dzame do San Ignacio<\/em>. Je tu popo\u013eud\u0148aj\u0161ia hor\u00fa\u010dava, ulice sa hem\u017eia \u013eu\u010fmi a st\u00e1nkami. Na hlavnom n\u00e1mest\u00ed sa u\u017e za\u010dal pochod prv\u00fdch indi\u00e1nskych kme\u0148ov s ich obrovsk\u00fdmi, pestrofarebn\u00fdmi maskami a \u013eudov\u00fdmi krojmi. Najprv v\u0161ak h\u013ead\u00e1me ubytovanie. Majite\u013e hotela, v ktorom n\u00e1m Justyna v predo\u0161l\u00fd de\u0148 telefonicky rezervovala izbu, m\u00e1 okolo sedemdesiat rokov a je e\u0161te senilnej\u0161\u00ed, ako vyzer\u00e1. Najprv \u00faprimne klame, \u017ee by ktoko\u013evek rezerv\u00e1ciu v\u00f4bec urobil, no Justyna si jasne zo v\u010dera pam\u00e4t\u00e1 jeho hlas z telef\u00f3nu a dedko len bezradne kyvk\u00e1 hlavou. Na\u0161u izbu musel da\u0165 \u00fabohej japonskej turistke, ktor\u00e1 predsa mus\u00ed kdesi b\u00fdva\u0165. Nave\u013ea-nave\u013ea, n\u00e1jde pre n\u00e1s izbu, do ktorej sa zmest\u00ed aj Ameri\u010dan Dan, ktor\u00fd sa k n\u00e1m prikmotril e\u0161te na letisku v La Paz.<\/p>\n

Izba je samozrejme ove\u013ea drah\u0161ia, ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1, no je n\u00e1m jasn\u00e9, \u017ee na mieste ako San Ignacio si nebude pr\u00edli\u0161 z \u010doho vybera\u0165. Teraz za\u010d\u00edname h\u013eada\u0165 miesto na jedlo. Oproti tomuto bolo ubytovanie hra\u010dkou. V meste s\u00fa tri re\u0161taur\u00e1cie, v\u0161etky s\u00fa po\u010das festivalu zavret\u00e9. V podniku, ozna\u010denom “Soci\u00e1lny klub” pop\u00edjaj\u00fa postar\u0161\u00ed p\u00e1ni, ochotn\u00e1 \u010da\u0161n\u00ed\u010dka n\u00e1s v\u0161ak okam\u017eite uvedie na prav\u00fa mieru. Jedlo? V nijakom pr\u00edpade. Nesk\u00f4r? Ur\u010dite nie. Ve\u010der? Nu\u017e, mo\u017eno by sa nie\u010do na\u0161lo. Nech sk\u00fasime medzi pol siedmou a siedmou a potom sa uvid\u00ed. Na bol\u00edvijsk\u00fa pohostinnos\u0165 sme u\u017e dos\u0165 zvyknut\u00ed a \u0165a\u017eko n\u00e1s m\u00f4\u017ee e\u0161te nie\u010do prekvapi\u0165, ale do ve\u010dera je \u010faleko a my zomierame od hladu.<\/p>\n

\"Justyna,<\/a>Napokon nach\u00e1dzame nieko\u013eko obchod\u00edkov s rozli\u010dn\u00fdm tovarom na miestnom trhu, pri\u010dom rozli\u010dn\u00fd tovar zah\u0155\u0148a i varen\u00fa ry\u017eu, hranolky a vypr\u00e1\u017ean\u00e9 kura. Kuracie kr\u00eddelk\u00e1 le\u017eia na hor\u00facom amazonskom slnku od sam\u00e9ho r\u00e1na a vyzeraj\u00fa, akoby chceli ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu vzlietnu\u0165, tak\u017ee pri svojej suchej ry\u017ei s nedope\u010den\u00fdmi hranolkami som takmer r\u00e1d, \u017ee sme s Justynou vegetari\u00e1ni.<\/p>\n

San Ignacio de Moxos je mali\u010dk\u00e1, zabudnut\u00e1 diera kdesi uprostred ba\u017e\u00edn. Norm\u00e1lne by ste tu nemali jedin\u00fd d\u00f4vod vyst\u00fapi\u0165, ale tieto tri dni v roku od 30. j\u00fala do 1. augusta v\u00e1m to, \u010do tu uvid\u00edte, bude st\u00e1\u0165 za v\u0161etky \u010dudesn\u00e9 \u0161pecifik\u00e1 bol\u00edvijsk\u00e9ho vidieka. Ve\u013ek\u00fd amazonsk\u00fd festival, ktor\u00fd sa tu kon\u00e1, nie je ur\u010dite nijak\u00e1 turistick\u00e1 \u0161ou. O turistov tu nikto pr\u00edli\u0161 nestoj\u00ed, hoci na druhej strane, ani ich nikto nevyhadzuje. Ak sem pr\u00eddete, budete si musie\u0165 zvykn\u00fa\u0165, \u017ee na v\u00e1s miestni bud\u00fa z\u00edza\u0165 ako na mimozem\u0161\u0165anov, nehovoriac o rozruchu, ak\u00fd tu p\u00f4sob\u00edm so svojou v\u00fd\u0161kou. V skuto\u010dnosti ide o e\u0161te lep\u0161iu z\u00e1ruku, \u017ee v\u00e1s tu \u010dak\u00e1 autentick\u00fd z\u00e1\u017eitok so \u0161\u0165astn\u00fdmi, hoci chudobn\u00fdmi \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed sa na tomto svete dok\u00e1\u017eu e\u0161te st\u00e1le zab\u00e1va\u0165 bez oh\u013eadu na turistick\u00fd priemysel a masm\u00e9di\u00e1.<\/p>\n

\"\"<\/a>Po prv\u00fdkr\u00e1t, odkedy sme v Bol\u00edvii, nikto okolo n\u00e1s ne\u017eobre, nemus\u00edme sa b\u00e1\u0165 o svoje veci, deti ne\u017eiadaj\u00fa peniaze za fotografiu. Miestni s\u00fa \u017ei\u010dliv\u00ed, zvedav\u00ed a priate\u013esk\u00ed, pop\u00edjaj\u00fa na hlavnom n\u00e1mest\u00ed alebo vykon\u00e1vaj\u00fa svoju najob\u013e\u00fabenej\u0161iu \u010dinnos\u0165, jazdenie na motocykloch okolo n\u00e1mestia. Jazdia v skupink\u00e1ch aj osve, cel\u00e9 hodiny bez omrzenia.<\/p>\n

Meste\u010dko sa pomaly zap\u013a\u0148a. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina s\u00fa miestni, pri\u0161lo tie\u017e ve\u013ea bol\u00edvijsk\u00fdch turistov. N\u00e1s, gringov, je tu dokopy mo\u017eno desa\u0165. V\u0161ade vyhr\u00e1va hudba, skupiny tane\u010dn\u00edkov defiluj\u00fa v pestrofarebn\u00fdch krojoch, mask\u00e1ch a obrovsk\u00fdch \u010delenk\u00e1ch. Hlavn\u00fd program sa v\u0161ak e\u0161te ani len neza\u010dal. Ve\u010der, ke\u010f sa n\u00e1m u\u017e zd\u00e1, \u017ee \u00fa\u010dinkuj\u00faci aj div\u00e1ci pomaly odch\u00e1dzaj\u00fa spa\u0165, zrazu za\u010d\u00edna v\u00fdbuch oh\u0148ostrojov, ohlasuj\u00faci prv\u00fa ve\u013ek\u00fa noc festivalu. N\u00e1mestie je zrazu pln\u00e9 \u013eud\u00ed. \u010cosi sa deje pri n\u00e1dhernom drevenom starobylom kostole – pozostatku jednej zo sl\u00e1vnych jezuitsk\u00fdch misi\u00ed v tomto regi\u00f3ne. Bez prestania odtia\u013e vylietaj\u00fa podom\u00e1cky vyroben\u00e9 svetlice a v\u00fdbu\u0161niny. Strie\u013eaj\u00fa ich priamo do davu \u013eud\u00ed, \u010do v\u0161etk\u00fdch e\u0161te viac priv\u00e1dza do varu. Nikto z n\u00e1s nem\u00e1 ve\u013ek\u00fa chu\u0165, aby mu \u010dosi podobn\u00e9 vybuchlo priamo do tv\u00e1re, ale jednoducho mus\u00edme<\/em> vidie\u0165, \u010do sa tam vpredu deje.<\/p>\n

\"Jeden<\/a>Prich\u00e1dzame \u010doraz bli\u017e\u0161ie. Zrazu po\u010dujeme kostoln\u00fd zvon. Za\u010d\u00edna pomal\u00fdm, n\u00e1stoj\u010div\u00fdm rytmom, akoby zvol\u00e1val \u013eud\u00ed na om\u0161u, no postupne zr\u00fdch\u013euje zvl\u00e1\u0161tnym sp\u00f4sobom. O chv\u00ed\u013eu bije neuverite\u013enou, znepokojuj\u00facou r\u00fdchlos\u0165ou; v\u0161etci hudobn\u00edci nav\u00f4kol nasleduj\u00fa jeho vra\u017eedn\u00e9 tempo a vzduch okolo n\u00e1s vibruje zvukov\u00fdmi vlnami. Nikdy som ni\u010d podobn\u00e9 neza\u017eil; to je v\u0161ak e\u0161te len za\u010diatok. Z kostolnej br\u00e1ny zrazu vybehne hned\u00e1 postava s obrovsk\u00fdm klob\u00fakom. Na klob\u00faku sa ot\u00e1\u010da koliesko, z ktor\u00e9ho sr\u0161ia iskry a v\u00fdbuchy na vzdialenos\u0165 nieko\u013eko metrov. Postava sa vrhne priamo do davu, \u013eudia v panike utekaj\u00fa a hne\u010f nato sa so smiechom vracaj\u00fa, z \u00factivej vzdialenosti nasleduj\u00fa horiaceho p\u00e1nka.<\/p>\n

To, \u010do im vidie\u0165 na tv\u00e1rach, nie je strach, ale b\u00e1ze\u0148. Pr\u00e1ve pozorujeme ritu\u00e1l takzvan\u00fdch chascueros<\/em>, ktor\u00ed teraz vybiehaj\u00fa z kostola v cel\u00fdch h\u00fafoch a zasyp\u00e1vaj\u00fa dav iskrami. Cel\u00e9 divadlo m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd v\u00fdznam. T\u00e1to noc je predzves\u0165ou zajtraj\u0161ieho d\u0148a sv\u00e4t\u00e9ho Ign\u00e1cia, dnes von vych\u00e1dzaj\u00fa duchovia a stra\u0161idl\u00e1. Jeden z chascueros si to namieri aj k n\u00e1m, gringom, no \u017eelan\u00fd efekt sa nedostavil, preto\u017ee namiesto zbesil\u00e9ho \u00fateku ho zaplav\u00edme svetlom bleskov z fotoapar\u00e1tov. Sl\u00e1vnos\u0165 trv\u00e1 do neskor\u00e9ho r\u00e1na, no my sa pomaly vraciame do hotela. Po ceste e\u0161te m\u00ed\u0148ame v\u0161etky mo\u017en\u00e9 cirkusov\u00e9 atrakcie, od hodu gu\u013eou do pyram\u00eddy z poh\u00e1rov, stre\u013eby zo vzduchovky na \u017euva\u010dky, stolov\u00fd futbal a\u017e po dedinsk\u00e9 bingo, v ktorom vsad\u00edte tri koruny a m\u00f4\u017eete vyhra\u0165 25.<\/p>\n

\"\"<\/a>Na druh\u00fd de\u0148 z\u00e1bava pokra\u010duje, zd\u00e1 sa, akoby medzi nocou a d\u0148om ani nebola nijak\u00e1 prest\u00e1vka. Motork\u00e1ri jazdia okolo n\u00e1mestia v \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch h\u00fafoch, pri kostole sa op\u00e4\u0165 pripravuje \u010dosi ve\u013ek\u00e9 a my sa n\u00e1hlime do “Soci\u00e1lneho klubu” v n\u00e1deji na nejak\u00e9 ra\u0148ajky. Tentoraz sa nad nami teta z\u013eutuje a po s\u00e9rii nedorozumen\u00ed dost\u00e1vame pra\u017eenicu a hor\u00facu vodu bez \u010dajov\u00fdch vreciek. V\u0161etci \u0161tyria si teda na chv\u00ed\u013eku omo\u010d\u00edme moje jedin\u00e9 vrecko, ktor\u00e9 som mal n\u00e1hodou so sebou, a nateraz sme takmer spokojn\u00ed. Na barovom pulte Soci\u00e1lneho klubu tr\u00f3ni stredne ve\u013ek\u00e9 prasa, nach\u00e1dzaj\u00face sa v pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu rozkladu. \u013dudia okolo n\u00e1s n\u00e1hlivo zdobia a upratuj\u00fa cel\u00fa ve\u013ek\u00fa halu; zd\u00e1 sa, \u017ee dnes ve\u010der sa tu bude kona\u0165 \u010dosi n\u00f3bl, \u010dosi, \u010doho bude s\u010dernet\u00e9 prasa v istom zmysle d\u00f4le\u017eit\u00fdm protagonistom.<\/p>\n

Na n\u00e1mest\u00ed sa to zatia\u013e za\u010dalo. Z kostola pomaly vypochodoval d\u00f4stojn\u00fd sprievod, na \u010dele s\u00fa buben\u00edci a truba\u010di. V sprievode s\u00fa otcovia mesta, v\u0161etci tane\u010dn\u00edci, vojaci, u\u010ditelia, d\u00f4chodcovia. Pochoduje ka\u017ed\u00fd, kto tu chce nie\u010do znamena\u0165. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed je v\u0161ak samotn\u00fd Sv\u00e4t\u00fd Ign\u00e1c. Stoj\u00ed vo vy\u010da\u010dkan\u00fdch \u0161at\u00e1ch na nosidl\u00e1ch a u\u017e nieko\u013eko storo\u010d\u00ed mu je v\u0161etko absol\u00fatne jedno. Sprievod s n\u00edm urob\u00ed obvykl\u00fd motork\u00e1rsky okruh okolo n\u00e1mestia, na ka\u017edom rohu – svetovej strane v\u0161ak v\u0161etko st\u00edchne. K\u0148az tu vykon\u00e1 ak\u00fdsi zlo\u017eit\u00fd obrad za sprievodu fl\u00e1ut s temn\u00fdm, hlbok\u00fdm hlasom. Spev a tancovanie pokra\u010duj\u00fa ku \u010fal\u0161iemu rohu at\u010f. Cel\u00e1 cerem\u00f3nia trv\u00e1 nieko\u013eko hod\u00edn, na\u010do sa sprievod rozpadne a mal\u00e9 skupinky tane\u010dn\u00edkov zaplnia ulice.<\/p>\n

\"\"<\/a>Je to pre n\u00e1s n\u00e1dhern\u00fd, neopakovate\u013en\u00fd de\u0148. Stret\u00e1vame e\u0161te \u0161peci\u00e1lnych truba\u010dov, ktor\u00fdch n\u00e1stroje s n\u00e1zvom bajones<\/em> pripom\u00ednaj\u00fa svojim vzh\u013eadom indi\u00e1nske f\u00fakacie harmoniky, no ve\u013ekos\u0165ou by ich v ni\u010dom nezahanbila ani na\u0161a fujara. V budove niekdaj\u0161ej misie sa tancuj\u00fa n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 tance a \u017ei\u010dliv\u00ed dom\u00e1ci n\u00e1s pon\u00fakaj\u00fa \u0161\u0165avou z komp\u00f3tu, akoby sme u\u017e patrili medzi nich. Absolvujeme \u010fal\u0161iu porciu suchej ry\u017ee so zemiakmi a \u010dak\u00e1me na miestnu corridu.<\/p>\n

Popoludn\u00ed na chv\u00ed\u013eu op\u00fa\u0161\u0165am Justynu, Briana a Ameri\u010dana Dana a vyd\u00e1vam sa na prech\u00e1dzku po okolit\u00fdch ba\u017ein\u00e1ch. August na juh od rovn\u00edka, to je v ju\u017enej Amerike zima, v pr\u00edpade Amazonky obdobie sucha. Niet tu teda pr\u00edli\u0161 ve\u013ea kom\u00e1rov a voda do\u010dasne ust\u00fapila do svojich p\u00f4vodn\u00fdch kor\u00fdt. Zvierat\u00e1 vtedy tie\u017e ustupuj\u00fa hlb\u0161ie do lesov a ba\u017e\u00edn, kde je viac vlhka a potravy. I napriek tomu, u\u017e pri hlavnej ceste nach\u00e1dzam desiatky vodn\u00fdch vt\u00e1kov, alig\u00e1tory a n\u00e1dhern\u00e9 amazonsk\u00e9 rastliny. Na druhej strane rieky zazriem ak\u00e9si v\u00e4\u010d\u0161ie zviera pripom\u00ednaj\u00face opicu, ktor\u00e9 vis\u00ed na strome. Pri pozorovan\u00ed \u010dudn\u00e9ho tvora sa ku mne prid\u00e1 Chris, Eva a e\u0161te tret\u00ed obyvate\u013e dediny, ktor\u00e9ho meno som zabudol. Maj\u00fa okolo \u0161es\u0165 rokov a v\u0161etci \u0161tyria spolu h\u00e1dame, \u010do to asi m\u00f4\u017ee by\u0165. Bohu\u017eia\u013e, ani moja vtedaj\u0161ia znalos\u0165 amazonskej fauny, ani vek mojich spolo\u010dn\u00edkov n\u00e1s nepredur\u010doval na to, aby sme vo zvierati rozoznali ve\u013ek\u00e9ho le\u0148ochoda. Deti h\u00e1daj\u00fa gigantick\u00e9ho papag\u00e1ja (na to treba skuto\u010dne fant\u00e1ziu \u0161es\u0165ro\u010dn\u00e9ho \u010dlovie\u010dika), mne sk\u00f4r vyzer\u00e1 ako opica.<\/p>\n

\"\"<\/a>So svojimi nov\u00fdmi kamo\u0161mi som tak str\u00e1vil nesmierne pr\u00edjemn\u00fa polhodinku \u010dumenia na le\u0148ochoda, h\u00e1dzania do\u0148ho kame\u0148ov v n\u00e1deji, \u017ee sa pohne a odhal\u00ed svoju identitu. Deti sa ma zvedavo vypytuj\u00fa na v\u0161etky d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa\u010dasti \u017eivota na Slovensku: \u010di m\u00e1me more a opice, ako \u010dasto musia deti chodi\u0165 do \u0161koly, \u010di maj\u00fa matematiku at\u010f. Napokon sa l\u00fa\u010dime ako star\u00ed zn\u00e1mi. \u010ealej za dedinou s\u00fa u\u017e len smeti, zap\u00e1chaj\u00face kosti kr\u00e1v a nekone\u010dn\u00e1, hr\u00f4zostra\u0161n\u00e1 planina – holorub. Bohu\u017eia\u013e, bol\u00edvijsk\u00e1 amazonka, to je aj intenz\u00edvna deforest\u00e1cia obrovsk\u00fdch \u00fazem\u00ed, siahaj\u00faca do nanajv\u00fd\u0161 nebezpe\u010dn\u00fdch \u010d\u00edsel.<\/p>\n

Vraciam sa do dediny; tu sa zatia\u013e za\u010dala corrida. Do improvizovanej ar\u00e9ny z dreven\u00fdch kolov vp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa b\u00fdkov, ktor\u00fdch hrdinsk\u00ed mu\u017en\u00ed dedin\u010dania najprv rozz\u00faria do nepr\u00ed\u010detnosti, a potom sa pred nimi sna\u017eia utiec\u0165. Pre samotn\u00e9 zvierat\u00e1 je to okrem nervozity pomerne ne\u0161kodn\u00e9, preto\u017ee ich tu nik nezab\u00edja, “ma\u010dovia” si to v\u0161ak \u010dasto odn\u00e1\u0161aj\u00fa s nepekn\u00fdmi zraneniami. Na preplnen\u00fdch trib\u00fanach sa mi napokon podar\u00ed zazrie\u0165 i Justu s Brianom. Maj\u00fa smolu. Ulakomili sa na l\u00edstok na trib\u00fanu a teraz sa odtia\u013e nem\u00f4\u017eu dosta\u0165. \u013dud\u00ed maj\u00fa pod sebou, ved\u013ea seba, sedia im takmer na hlave.<\/p>\n

\"\"<\/a>Dan zatia\u013e zalomil v hoteli. Ve\u010der ho n\u00e1jdeme v stave, ak\u00fd sme po\u010das n\u00e1\u0161ho bol\u00edvijsk\u00e9ho cestovania spoznali a\u017e pr\u00edli\u0161 dobre. Hor\u00fa\u010dku a hna\u010dku m\u00e1 aj na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no, ke\u010f op\u00fa\u0161\u0165ame San Ignacio de Moxos. Sna\u017e\u00edme sa ho presved\u010di\u0165, aby sa s nami vr\u00e1til do Trinidadu, kde ho m\u00f4\u017ee skontrolova\u0165 \u0161pecialista. Dan v\u0161ak odmieta, mieri na opa\u010dn\u00fa stranu a d\u00fafa, \u017ee jeho stav nie je v\u00e1\u017eny. A\u017e o dva t\u00fd\u017edne sme sa dozvedeli, \u017ee o nieko\u013eko hod\u00edn nesk\u00f4r na ceste skolaboval a skon\u010dil v nemocnici s \u0165a\u017ek\u00fdm v\u00edrusov\u00fdm ochoren\u00edm a z\u00e1palom stredn\u00e9ho ucha. To v\u0161ak dnes, 1. augusta, nevieme. Z faktu, \u017ee ho nech\u00e1vame v tomto zapad\u00e1kove m\u00e1me aj tak blb\u00fd pocit. E\u0161te dnes n\u00e1s v\u0161ak \u010dak\u00e1 lietadlo a za\u010diatok \u010fal\u0161ieho ve\u013ek\u00e9ho dobrodru\u017estva.<\/p>\n

Nastupujeme op\u00e4\u0165 na preplnen\u00fd n\u00e1kladiak a po \u0161tyroch hodin\u00e1ch trm\u00e1cania sa dost\u00e1vame do Trinidadu na letisko. Dozved\u00e1me sa, \u017ee n\u00e1\u0161 let bol prelo\u017een\u00fd o nieko\u013eko hod\u00edn, \u010do n\u00e1m d\u00e1va dos\u0165 \u010dasu na pr\u00edjemn\u00fa vych\u00e1dzku do mesta a poriadny obed. Tu stret\u00e1vame Lukasza a jeho Asiu; po na\u0161ich posledn\u00fdch sk\u00fasenostiach s nimi im v\u0161ak nem\u00e1me ve\u013ea \u010do poveda\u0165 (\u010do je e\u0161te prekvapuj\u00facej\u0161ie, ani oni n\u00e1m) a tak ich r\u00fdchlo a radi nech\u00e1vame svojmu osudu.<\/p>\n

Kontextov\u00e9 odkazy:<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/a> \u00bb Bol\u00edvia<\/a> \u00bb San Ignacio de Moxos<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Do b\u00fdvalej misie San Ignacio de Moxos sa raz v roku zbehn\u00fa v\u0161etci amazonsk\u00ed indi\u00e1ni a za\u010d\u00edna trojd\u0148ov\u00e9 \u0161ialenstvo tanca, oh\u0148ostrojov a n\u00e1dhern\u00fdch masiek.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":4650,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[354],"tags":[100,403,412,401,304,410],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/219"}],"collection":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=219"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/219\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8123,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/219\/revisions\/8123"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4650"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=219"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=219"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=219"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}