![\"Potos\u00ed,](\"http:\/\/happy2travel.eu\/sk\/platforma\/potosi_uvod.jpg\" "\\"Potos\u00ed,")
<\/p>\n<\/p>\n
Priamo za nami sed\u00ed p\u00e1rik Alicja a Micha\u0142, na\u0161i spolo\u010dn\u00edci zo so\u013enej p\u00fa\u0161te. V istej chv\u00edli sa ponad nich nahne uf\u00fa\u013ean\u00fd indi\u00e1n, ktor\u00fd pr\u00e1ve naplnil svoj desiatov\u00fd s\u00e1\u010dok zvratkami, a pok\u00fa\u0161a sa otvori\u0165 okno. V\u0161etci mu r\u00fdchlo pom\u00e1hame v domnen\u00ed, \u017ee potrebuje \u010derstv\u00fd vzduch, v snahe vyhn\u00fa\u0165 sa \u010fal\u0161ej d\u00e1vke nevo\u013enosti. Mu\u017e v\u0161ak len pokojne vyhod\u00ed svoje v\u00fdlu\u010dky von oknom; \u010das\u0165 s\u00e1\u010dku vy\u0161plechne zvonku na steny a okn\u00e1 autobusu. Takto sa to rob\u00ed v Bol\u00edvii: ka\u017ed\u00fd nepotrebn\u00fd obal vyhadzuj\u00fa cestuj\u00faci rovno von oknom, n\u00e1dhern\u00e9 p\u00fa\u0161tne hory okolo n\u00e1s zdob\u00ed \u0161irok\u00fd p\u00e1s smet\u00ed, be\u017eiaci po oboch stran\u00e1ch cesty.<\/p>\n Hist\u00f3ria Potos\u00ed, to je p\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed intenz\u00edvneho dob\u00fdvania miner\u00e1lov v \u00fatrob\u00e1ch Cerro Rico. P\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed exportu striebra do Eur\u00f3py, p\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed pr\u00e1ce \u010dernochov a indi\u00e1nov pod zemou, vykoris\u0165ovania, chamtivosti, zbeda\u010dovania okolit\u00fdch domorod\u00fdch kme\u0148ov. P\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed, desiatky tis\u00edcov \u013eudsk\u00fdch obet\u00ed. Najprv africk\u00fdch otrokov, no ke\u010f\u017ee t\u00ed vo vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke a krut\u00fdch \u017eivotn\u00fdch podmienkach umierali ako muchy, vystriedali ich indi\u00e1ni. Indi\u00e1ni boli po tis\u00edcro\u010dia zvyknut\u00ed na riedky vzduch a n\u00edzke teploty n\u00e1hornej planiny, pracova\u0165 vedeli tvrdo a k \u017eivotu im sta\u010dili neraz listy koky. P\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed tu \u017eili a pracovali ako zvierat\u00e1, na zemi, ktor\u00e1 p\u00f4vodne patrila im. \u017dij\u00fa a pracuj\u00fa tak dodnes.<\/p>\n Pri dob\u00fdvan\u00ed ju\u017enej Ameriky si \u0160panieli ve\u013emi r\u00fdchlo v\u0161imli v\u00fdznam, ak\u00fd zohr\u00e1vala koka v \u017eivote miestnych kult\u00far. Okrem toho, \u017ee indi\u00e1nom pom\u00e1hala pre\u017ei\u0165 v n\u00e1ro\u010dn\u00fdch podmienkach v\u010faka tlmeniu bolesti, pocitu vy\u010derpania a sympt\u00f3mov choroby z nadmorskej v\u00fd\u0161ky, bola z\u00e1rove\u0148 univerz\u00e1lnym platidlom a d\u00f4le\u017eit\u00fdm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm artefaktom.<\/p>\n Odteraz dost\u00e1vali od \u0160panielov to\u013eko koky, ko\u013eko len chceli: pestovali ju v n\u00ed\u017ein\u00e1ch \u010dierni otroci, t\u00ed ist\u00ed, ktor\u00ed sa nehodili na pr\u00e1cu ban\u00edkov. Koka sa stala hne\u010f po striebre d\u00f4le\u017eit\u00fdm obchodn\u00fdm artiklom. Indi\u00e1ni si ju mohli, ba \u010do viac, museli kupova\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148. Samozrejme, \u0160panieli zdanili aj koku a od jej produkcie z\u00e1visela produkcia bohat\u00e9ho mesta Potos\u00ed. Koka sa pomaly \u0161\u00edrila na star\u00fd kontinent a do \u00c1zie. V\u0161ade boli bane: nadrogovan\u00ed robotn\u00edci, indiferentn\u00ed vo\u010di \u00fanave a hladu, boli tou spr\u00e1vnou pracovnou silou e\u0161te na za\u010diatku 20. storo\u010dia i v Eur\u00f3pe.<\/p>\n Kr\u00e1\u010daj\u00fac po meste, za\u010d\u00edname poci\u0165ova\u0165 \u010doraz silnej\u0161ie pr\u00edznaky choroby z nadmorskej v\u00fd\u0161ky. M\u00e1me probl\u00e9my s d\u00fdchan\u00edm, mierny kop\u010dek pre n\u00e1s znamen\u00e1 ve\u013ea s\u00edl a vy\u010derpania. Svet okolo m\u0148a sa mierne kr\u00fati, Justynu bol\u00ed hlava. Raz darmo, prejs\u0165 t\u00fdm mus\u00ed ka\u017ed\u00fd. Alicja bola s Michalom pred nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami na \u0161es\u0165tis\u00edcovke a v p\u013e\u00facach sa jej za\u010dala tvori\u0165 voda, \u010do s\u00fa u\u017e naozaj nebezpe\u010dn\u00e9 sympt\u00f3my. Ak postihnut\u00e1 osoba r\u00fdchlo nez\u00edde, m\u00f4\u017ee sa zadusi\u0165, alebo sa voda m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 tvori\u0165 v mozgu, \u010do zab\u00edja r\u00fdchlo a takmer bez varovania (Alicja zi\u0161la).<\/p>\n E\u0161te v ten ve\u010der si zaplat\u00edme exkurziu do strieborn\u00fdch ban\u00ed v jednej z agent\u00far. Vybrali sme si tak\u00fa, ktor\u00e1 rob\u00ed viac, ako len biznis z \u013eudsk\u00e9ho utrpenia. Zamestn\u00e1va b\u00fdval\u00fdch ban\u00edkov a ich rodiny, t\u00fdch, ktor\u00ed sa dostali z ka\u017edodenn\u00e9ho kolobehu driny v tmav\u00fdch \u0161t\u00f4l\u0148ach.<\/p>\n Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no vyr\u00e1\u017eame do ban\u00ed. Kdesi na za\u010diatku mestsk\u00fdch slumov n\u00e1s vybavia v\u00fdstrojou a mierime na ban\u00edcky trh. Tu m\u00f4\u017eeme k\u00fapi\u0165 \u010dosi pre ban\u00edkov: alkohol, cigarety, koku, dynamit. \u00c1no, toto v\u0161etko k\u00fapite v Bol\u00edvii priamo na ulici a bez okolkov. \u0160\u00fa\u013eky priemyselnej plastickej trhaviny k\u00fapite doslova za p\u00e1r dol\u00e1rov, za k\u00fapu rozbu\u0161ky dostanete e\u0161te z\u013eavu. V Bol\u00edvii k\u00fapite v\u0161etko a v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n Nav\u0161tevujeme fabriku na extrakciu miner\u00e1lov, napokon sa pres\u00favame na \u00fap\u00e4tie kopca Cerro Rico a vch\u00e1dzame do jednej zo \u0161t\u00f4ln\u00ed. Na\u0161imi sprievodcami s\u00fa vskutku b\u00fdval\u00ed ban\u00edci. Nestr\u00e1caj\u00fa \u010das ani energiu. Naplnia si \u00fasta kokou, zdravia svojich b\u00fdval\u00fdch kolegov, \u010dastuj\u00fa ich na\u0161imi darmi a napredujeme v dlhom tmavom tuneli. Napokon sa rozch\u00e1dzame po skupink\u00e1ch do jednotliv\u00fdch zmen\u0161uj\u00facich sa \u0161t\u00f4ln\u00ed, \u010doraz viac do h\u013abky k lo\u017eisk\u00e1m, pri ktor\u00fdch sa pracuje. Alicja a zo dvaja \u010fal\u0161\u00ed \u013eudia sa vracaj\u00fa, kv\u00f4li z\u00e1chvatom klaustrof\u00f3bie nem\u00f4\u017eu \u00eds\u0165 \u010falej.<\/p>\n M\u00ed\u0148ame pracuj\u00facich ban\u00edkov, no sme pre nich ako vzduch. Ledva n\u00e1s pozdravia, pracuj\u00fa s klinmi a kladivami. Po\u010das celej exkurzie som nevidel jedin\u00e9 pneumatick\u00e9 kladivo. Ob\u010das uh\u00fdbame pred vag\u00f3nmi, pln\u00fdmi horniny. Vag\u00f3ny takisto tla\u010dia \u013eudia, niet pe\u0148az\u00ed na elektrick\u00fd motor. Sprievodcovia rozd\u00e1vaj\u00fa dar\u010deky, takmer v\u0161etci ban\u00edci si p\u00fdtaj\u00fa koku. Samotn\u00ed sprievodcovia ju bez prestania \u017euj\u00fa od prv\u00e9ho momentu, ako sme sem vst\u00fapili.<\/p>\n P\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec, ktor\u00fd teraz sk\u00fapo odpoved\u00e1 na sprievodcove ot\u00e1zky, sa teda mo\u017eno nikdy nedo\u017eije svojej tridsiatky. Napriek tomu, hovor\u00ed, \u017ee by nemenil. Ni\u010d in\u00e9 nepozn\u00e1, otec ho sem zaviedol, ke\u010f mal jeden\u00e1s\u0165 rokov. Kari\u00e9ra ban\u00edka, to je p\u00fdcha \u010dlenstva v \u0161peci\u00e1lnej kaste a o \u010dosi lep\u0161ia finan\u010dn\u00e1 situ\u00e1cia.<\/p>\n Napokon sme vonku; vzduch je zrazu neuverite\u013ene \u010dist\u00fd, oslepuje n\u00e1s slnko. Sprievodca n\u00e1m e\u0161te len tak, pre zauj\u00edmavos\u0165, odp\u00e1li na povrchu n\u00e1lo\u017e dynamitu. Po v\u00fdbuchu ostane mra\u010dno prachu a polmetrov\u00fd kr\u00e1ter; vraciame sa do mesta. Dnes, v roku 2007, prech\u00e1dzaj\u00fa bane pomal\u00fdmi a do\u010dasn\u00fdmi zmenami. Pre\u0161li do r\u00fak ban\u00edkov, ktor\u00ed vytv\u00e1raj\u00fa korpor\u00e1cie s pr\u00e1vom \u0165a\u017ei\u0165 a pred\u00e1va\u0165 horniny, indi\u00e1nske komunity si pomaly vym\u00e1haj\u00fa svoje pr\u00e1va na n\u00e1hradu za straten\u00e9 terit\u00f3ri\u00e1, na vzdelanie a pracovn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Napriek tomu, vn\u00fatraj\u0161ok Cerro Rico na\u010falej ost\u00e1va tou najhor\u0161ou no\u010dnou morou, kobkou a hrobom pre stovky \u013eudsk\u00fdch bytost\u00ed. Ni\u010d nenasved\u010duje tomu, \u017ee sa situ\u00e1cia v najbli\u017e\u0161om desa\u0165ro\u010d\u00ed v\u00fdznamne zmen\u00ed.<\/p>\n Ve\u010der sa u\u017e nestretneme s Alicjou a Michalom. Mestom sa \u0161\u00edri hrozba ban\u00edckych \u0161trajkov a blok\u00e1d, ktor\u00e9 z \u010dasu na \u010das o\u017e\u00edvaj\u00fa a s\u00fa schopn\u00e9 dokonale ochromi\u0165 \u017eivot v celej krajine. Poliaci si v panike balia \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie veci a ber\u00fa prv\u00fd autobus do mesta Sucre<\/em>. Ich \u010dasov\u00fd pl\u00e1n je ve\u013emi nap\u00e4t\u00fd a ka\u017ed\u00e9 zdr\u017eanie pre nich predstavuje probl\u00e9m.<\/p>\n Na druh\u00fd de\u0148 n\u00e1s \u010dak\u00e1 presne to, pred \u010d\u00edm sa sna\u017eili utiec\u0165 na\u0161i po\u013esk\u00ed kamar\u00e1ti. Dozved\u00e1me sa, \u017ee v noci za\u010dali ban\u00edci blok\u00e1du ju\u017enej Bol\u00edvie. Na\u0161e Potos\u00ed ako epicentrum je dokonale uzavret\u00e9 zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n, rovnako ako hlavn\u00e9 mesto La Paz a Sucre. Zd\u00e1 sa, \u017ee Poliaci bohu\u017eia\u013e \u010faleko neutiekli… Ban\u00edci po\u017eaduj\u00fa zn\u00ed\u017eenie dan\u00ed za predaj horniny a \u010fal\u0161ie soci\u00e1lne privil\u00e9gi\u00e1. Hoci s nimi samozrejme sympatizujem, ich argumenty – kami\u00f3ny, blokuj\u00face cesty, zbrane a v\u00fdbu\u0161niny, ktor\u00e9 nev\u00e1haj\u00fa pou\u017ei\u0165, to je \u010dosi, \u010do ich boj v mojich o\u010diach akosi devalvuje.<\/p>\n Bol\u00edvij\u010dania hrozivo \u010dasto hovoria o ob\u010dianskej vojne, a to nie pri jednej, ale viacer\u00fdch odli\u0161n\u00fdch t\u00e9mach-kontradikci\u00e1ch, ktor\u00e9 dominuj\u00fa vo sf\u00e9re verejnej mienky. Probl\u00e9mom je, \u017ee v Bol\u00edvii akoby neexistovala politick\u00e1 diskusia ako z\u00e1klad stability medzi polemizuj\u00facimi stranami. Ka\u017ed\u00fd konflikt, nezhoda sa okam\u017eite radikalizuje a naber\u00e1 n\u00e1siln\u00fd smer. Politick\u00fdm l\u00eddrom tejto krajiny sa zd\u00e1 na\u010falej v\u00fdhodnej\u0161ie dosahova\u0165 svoje ciele pri sporoch s oponentmi t\u00fdm, \u017ee polarizuj\u00fa svojich st\u00fapencov. Surov\u00fd n\u00e1tlak m\u00e1 prednos\u0165 pred kompromisom a zmysluplnou diskusiou.<\/p>\n V meste zatia\u013e st\u00fapa nap\u00e4tie. Jedn\u00e9ho d\u0148a r\u00e1no prech\u00e1dzame okolo davu \u013eud\u00ed, nahnevane pochoduj\u00facich po uliciach. O polhodinu nesk\u00f4r uvidel Brian na hlavnom n\u00e1mest\u00ed ozbrojen\u00fa zr\u00e1\u017eku s pol\u00edciou. \u013dudia rozb\u00edjaj\u00fa aut\u00e1, na zemi le\u017eia nehybn\u00e9 postavy a prich\u00e1dzaj\u00fa sanitky.<\/p>\n V posledn\u00fd de\u0148 obk\u013e\u00fa\u010denia si e\u0161te vyjdeme do vrchov. Ka\u017ed\u00fd krok vy\u0161\u0161ie, to je b\u00fa\u0161enie krvi v mojej hlave kv\u00f4li nadmorskej v\u00fd\u0161ke. Nad nami je u\u017e len slnko a bezobla\u010dn\u00e9 nebo, vo vrchoch je ticho, st\u00e1da l\u00e1m a indi\u00e1nski pastieri. Sk\u00fa\u0161am \u017euva\u0165 kokov\u00e9 listy. Po dvadsiatich min\u00fatach \u017euvania mi vskutku ustupuj\u00fa sympt\u00f3my nadmorskej v\u00fd\u0161ky. Podnebie i jazyk mi zdreveneli, \u013eah\u0161ie sa mi d\u00fdcha. My\u0161lienky sa mi str\u00e1caj\u00fa kdesi v pozad\u00ed mysle, alkaloidy z koky za\u010dali pr\u00e1ve p\u00f4sobi\u0165 i na mozog.<\/p>\n Ve\u010der v\u0161etci spolu pozer\u00e1me telev\u00edziu. V La Paz za\u010d\u00edna \u010fal\u0161\u00ed ve\u013ek\u00fd \u0161trajk a demon\u0161tr\u00e1cia. Tentoraz ide o spory okolo hlavn\u00e9ho mesta, La Paz sa n\u00edm vraj stal nez\u00e1konne a mesto Sucre chce teraz svoje v\u00fdsady sp\u00e4\u0165. Op\u00e4\u0165 sa hovor\u00ed o ob\u010dianskej vojne; v La Paz sa na uliciach zhroma\u017edilo viac ako dva mili\u00f3ny \u013eud\u00ed.<\/p>\n T\u00e1to \u010das\u0165 pravdy o Bol\u00edvii, to s\u00fa bieda a svrab, vyr\u00e1ban\u00e9 skorumpovan\u00fdmi, zlo\u010dinn\u00fdmi politikmi, a udr\u017eiavan\u00e9 samotn\u00fdmi ob\u010danmi, nevedom\u00fdmi a zmanipulovan\u00fdmi. I v ka\u017edodennom bol\u00edvijskom \u017eivote okolo n\u00e1s si v\u0161\u00edmam, \u017ee \u013eudia s\u00fa tu \u010dasto \u00faplne neschopn\u00ed akceptova\u0165 \u010doko\u013evek in\u00e9 ako zau\u017e\u00edvan\u00e9 rutiny, fr\u00e1zy a n\u00e1zory. Sta\u010d\u00ed, aby ste sa op\u00fdtali \u010da\u0161n\u00edka na tie najjednoduch\u0161ie veci, ktor\u00e9 v\u0161ak nie s\u00fa v menu, a hod\u00ed na v\u00e1s tak\u00fd poh\u013ead, akoby ste boli mimozem\u0161\u0165an. Vyzer\u00e1 to, \u017ee zjednodu\u0161ujem, ale ka\u017ed\u00fd, kto Bol\u00edviu nav\u0161t\u00edvil, si ur\u010dite ve\u013emi dobre spomenie, ako sa okolo n\u00e1s tento typ spr\u00e1vania prel\u00edna s politick\u00fdm komformizmom a manipulovate\u013enos\u0165ou \u013eud\u00ed.<\/p>\n Kontextov\u00e9 odkazy:<\/p>\n Fotogal\u00e9ria<\/a> \u00bb Bol\u00edvia<\/a> \u00bb Potos\u00ed<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Je 15. j\u00fal 2007. Cesta do Potos\u00ed trv\u00e1 len \u010dosi vy\u0161e p\u00e4\u0165 hod\u00edn, ale sediac v preplnenom autobuse sa c\u00edtime, akoby to bol cel\u00fd de\u0148. Ako je v Bol\u00edvii dobr\u00fdm zvykom, firma predala \u010fal\u0161\u00edch nieko\u013eko desiatok l\u00edstkov na st\u00e1tie. Znamen\u00e1 to, \u017ee v\u0161ade okolo n\u00e1s sa tla\u010dia indi\u00e1ni so svojimi ta\u0161kami a l\u00edcami, napu\u010den\u00fdmi od…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[354],"tags":[125,403,412,340,401,184,129],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/215"}],"collection":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=215"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/215\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8127,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/215\/revisions\/8127"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=215"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=215"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=215"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"Poh\u013ead](\"http:\/\/www.happy2travel.eu\/gallery\/fg_Bolivia\/potosi\/P7169828.JPG\" "\\"Poh\u013ead")
<\/a>Je 15. j\u00fal 2007. Cesta do Potos\u00ed trv\u00e1 len \u010dosi vy\u0161e p\u00e4\u0165 hod\u00edn, ale sediac v preplnenom autobuse sa c\u00edtime, akoby to bol cel\u00fd de\u0148. Ako je v Bol\u00edvii dobr\u00fdm zvykom, firma predala \u010fal\u0161\u00edch nieko\u013eko desiatok l\u00edstkov na st\u00e1tie. Znamen\u00e1 to, \u017ee v\u0161ade okolo n\u00e1s sa tla\u010dia indi\u00e1ni so svojimi ta\u0161kami a l\u00edcami, napu\u010den\u00fdmi od pre\u017e\u00favan\u00fdch kokov\u00fdch listov. Hne\u010f pri prv\u00fdch serpent\u00ednach po pra\u0161nej, nevyasfaltovanej ceste za\u010d\u00edna grca\u0165 chlap\u010dek, sediaci ved\u013ea m\u0148a na podlahe. Onedlho ho nasleduj\u00fa i ostatn\u00ed dospel\u00ed. Zd\u00e1 sa, \u017ee indi\u00e1ni maj\u00fa slab\u00fd \u017eal\u00fadok nielen na alkohol, ale aj na cestovanie.<\/p>\n<\/a>Napokon prich\u00e1dzame do ban\u00edckeho mesta Potos\u00ed, pova\u017eovan\u00e9ho za najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 mesto na svete (4.070 m.n.m.). Kedysi bolo pova\u017eovan\u00e9 i za najbohat\u0161ie: u\u017e na konci 16. storo\u010dia tu \u0161panielski dobyvatelia objavili svoj ve\u013ek\u00fd sen, nevy\u010derpate\u013en\u00e9 lo\u017eisko striebra a in\u00fdch drah\u00fdch kovov. Pod\u013ea indi\u00e1nskej legendy sa v presl\u00e1venom kopci Cerro Rico<\/span> (bohat\u00e1 hora), t\u00fd\u010diacom sa nad mestom, nach\u00e1dzali tak\u00e9 obrovsk\u00e9 strieborn\u00e9 \u017eily, \u017ee pri n\u00e1hodnom po\u017eiari sa roztopen\u00fd kov lial v cel\u00fdch potokoch.<\/p>\n<\/a>Potos\u00ed je dnes mierne upadnut\u00fdm mestom, e\u0161te st\u00e1le \u017eije zo svojich ban\u00ed a novodob\u00fdch otrokov, ktor\u00ed na\u010falej prekop\u00e1vaj\u00fa Cerro Rico skrz-nakrz. Ich dennou d\u00e1vkou je viac ako p\u00e4\u0165sto listov koky a 96% lieh, ktor\u00fd pij\u00fa ako vodu. Ka\u017ed\u00fd turista, tak ako my, sem prich\u00e1dza na exkurziu do ban\u00ed, nad\u00fdcha\u0165 sa vzduchu v zad\u00fa\u0161aj\u00facich, \u00fazkych chodb\u00e1ch pln\u00fdch prachu a bezn\u00e1deje. Treba vidie\u0165 ban\u00edkov, ktor\u00ed e\u0161te st\u00e1le kop\u00fa \u010dakanmi a svietia si plynov\u00fdmi lampami, tak ako to robili ich predkovia od \u010dias conquisty.<\/p>\n<\/a>Znechuten\u00ed Eur\u00f3pania, t\u00ed d\u00e1vni ignoranti a nepriatelia n\u00e1bo\u017eenskej inakosti, boli pr\u00edli\u0161 tup\u00ed, aby od za\u010diatku pochopili jej nenahradite\u013en\u00fa funkciu v \u017eivote t\u00fdchto spolo\u010denstiev. Najprv dosiahli, \u017ee p\u00e1pe\u017e koku ozna\u010dil za diabolsk\u00fa bylinu. Av\u0161ak jej d\u00f4le\u017eitos\u0165 si op\u00e4\u0165 uvedomili pr\u00e1ve v\u010faka Potos\u00ed a Vatik\u00e1n svoje rozhodnutie \u010doskoro potichu\u010dky stiahol. Indi\u00e1ni boli schopn\u00ed zn\u00e1\u0161a\u0165 svoj ne\u013eudsk\u00fd \u00fadel v strieborn\u00fdch baniach len v\u010faka koke.<\/p>\n<\/a>Cesta do mikrobusu zo stanice st\u00fapa strmo hore, pomaly vch\u00e1dzame do historick\u00e9ho jadra, pln\u00e9ho starobyl\u00fdch koloni\u00e1lnych budov. Nach\u00e1dzame ubytovanie v pr\u00edjemnom hosteli; po mrazivom Uyuni je pr\u00edjemn\u00e9 ma\u0165 izbu so siln\u00fdm pr\u00fadom hor\u00facej vody a plynov\u00fdm radi\u00e1torom. Noci tu b\u00fdvaj\u00fa chladn\u00e9, preto\u017ee nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka 4 km je dos\u0165 \u00factyhodn\u00e1 i napriek tomu, \u017ee sme u\u017e hlboko v tropickom p\u00e1sme.<\/p>\n<\/a>Diev\u010da za stolom v kancel\u00e1rii je \u010dosi po tridsiatke; m\u00e1 strhan\u00fa, no pekn\u00fa tv\u00e1r indi\u00e1nskej mie\u0161anky. Pracuje v kancel\u00e1rii, obsluhuje turistov a vybavuje telef\u00f3ny, okrem toho sa e\u0161te u\u010d\u00ed p\u00edsa\u0165. Pr\u00e1ve s n\u00e1mahou opakuje p\u00edsmeno “C” v \u0161labik\u00e1ri. Napriek tomu n\u00e1m bez probl\u00e9mov vybav\u00ed exkurziu, na prstoch si bezchybne spo\u010d\u00edta cenu preddavku. Je neuverite\u013ene doj\u00edmav\u00e9, vidie\u0165 dospel\u00e9ho \u010dloveka negramotn\u00e9ho, v celej jeho obrovskej izol\u00e1cii dne\u0161n\u00fdch v\u0161eobj\u00edmaj\u00facich informa\u010dn\u00fdch \u0161trukt\u00far. Agent\u00fare som v\u010fa\u010dn\u00fd u\u017e len za toto, \u017ee daj\u00fa pr\u00e1cu aj analfabetke a \u017ee som mohol vidie\u0165 jej kostrbat\u00e9 riadky vyplnen\u00e9 p\u00edsmenom C, e\u0161te predt\u00fdm, ako stihla zo\u0161it hanblivo schova\u0165.<\/p>\n<\/a>Prech\u00e1dzame okolo st\u00e1nkov s kokou, okolo babiek vyd\u00e1vaj\u00facich obedy v \u0161pinav\u00fdch tanieroch za p\u00e1r halierov. V\u0161etci tu jedia ml\u010dky, ignoruj\u00fa n\u00e1s aj seba navz\u00e1jom. Toto je u\u017e in\u00fd svet, \u010dosi, \u010do na\u0161a z\u00e1padn\u00e1 civiliz\u00e1cia nezah\u0155\u0148a v spr\u00e1vach ani v kolekt\u00edvnej pam\u00e4ti (na rozdiel od, povedzme, obet\u00ed hladu \u010di detsk\u00fdch vojakov). Napriek tomu, v\u010faka tomuto svetu sa st\u00e1le rozv\u00edjame, importujeme suroviny a men\u00edme ich na sofistikovan\u00fdch pomocn\u00edkov na\u0161ich dokonal\u00fdch \u017eivotov.<\/p>\n<\/a>Bane kopca Cerro Rico, to s\u00fa desiv\u00e9 tri hodiny v polmetrov\u00fdch skalnat\u00fdch tuneloch, zad\u00fa\u0161aj\u00faca hor\u00fa\u010dava a v\u0161adepr\u00edtomn\u00fd prach. Ovzdu\u0161ie je n\u00edm celkom zahusten\u00e9, ka\u017ed\u00fd n\u00e1dych akoby zmen\u0161oval objem mojich p\u013e\u00fac. Plaz\u00edme sa stovky metrov, miesta, kde si mo\u017eno aspo\u0148 \u010dupn\u00fa\u0165, s\u00fa zrazu ako raj.<\/p>\n<\/a>Pri jednej zo zast\u00e1vok stret\u00e1vame robotn\u00edka, m\u00e1 p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov. Pracova\u0165 sa tu za\u010d\u00edna s rodi\u010dmi, neraz od desiatich rokov \u017eivota. Od momentu, ke\u010f vst\u00fapite do bane a za\u010dnete 10-12 hodinov\u00e9 smeny \u0161tyri a\u017e p\u00e4\u0165 dn\u00ed v t\u00fd\u017edni, za\u010d\u00edna sa va\u0161a \u017eivotnos\u0165 zni\u017eova\u0165 desivo r\u00fdchlym tempom. Ka\u017edodenn\u00fd nechr\u00e1nen\u00fd styk s chemik\u00e1liami ako arz\u00e9n, podv\u00fd\u017eiva, otrock\u00e1 pr\u00e1ca a smrte\u013ene nebezpe\u010dn\u00e9 \u0161t\u00f4lne, to s\u00fa d\u00f4vody, pre\u010do priemern\u00fd \u017eivot ban\u00edkov z mesta Potos\u00ed \u010dasto nepresahuje desa\u0165 rokov od za\u010diatku pr\u00e1ce v bani.<\/p>\n<\/a>Tesne pred odchodom prech\u00e1dzame okolo poslednej skupiny robotn\u00edkov, mu\u017ei maj\u00fa prest\u00e1vku a \u010dastuj\u00fa seba i n\u00e1s vesel\u00fdmi vulgarizmami. Bavia sa s diev\u010datami v na\u0161ej skupine; m\u00e1me si d\u00e1va\u0165 pozor na toho a toho, preto\u017ee do ban\u00ed pri\u0161iel pracova\u0165 po tom, ako zn\u00e1silnil diev\u010da vo svojej dedine a za\u010dal ma\u0165 probl\u00e9my s pol\u00edciou. Mu\u017e, o ktorom je re\u010d, sa zachm\u00fari a vyjde z miestnosti, jeho kolegovia sa so zados\u0165u\u010dinen\u00edm pot\u013eapk\u00e1vaj\u00fa po pleciach.<\/p>\n<\/a>V na\u0161om pr\u00edjemnom hoteli sa umyjeme a oble\u010dieme si nov\u00e9 \u0161aty. Dokonca aj potom sa v\u0161ak nem\u00f4\u017eem zbavi\u0165 mdl\u00e9ho prachov\u00e9ho smradu s pachu\u0165ou koky. Bude so mnou e\u0161te nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch dn\u00ed; a\u017e nesk\u00f4r si uvedom\u00edm, odkia\u013e sa vlastne berie v mojej bl\u00edzkosti v\u00f4\u0148a koky. Mysl\u00edm, \u017ee je to \u010diasto\u010dkami prachu, ktor\u00fd sa e\u0161te st\u00e1le udr\u017eiava v mojich top\u00e1nkach, na ruksaku a najm\u00e4 v p\u00f3roch poko\u017eky. Ten ist\u00fd bansk\u00fd prach, po ktorom p\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed \u0161liapu indi\u00e1nski ban\u00edci \u017euvaj\u00faci koku. T\u00fa po cel\u00fd \u010das vyp\u013e\u00favaj\u00fa na zem a vydychuj\u00fa. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee sa u\u017e stala neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou toho miesta, prenikla do v\u0161etk\u00fdch jeho \u0161p\u00e1r, dokonale sa zmie\u0161ala s prachom a nehybn\u00fdm, dusiv\u00fdm ovzdu\u0161\u00edm tam vn\u00fatri.<\/p>\n<\/a>Na druhej strane, stret\u00e1vame sa s Ameri\u010dankou Naomi, ktor\u00e1 s nami pre\u017eila Salar de Uyuni. Na\u0161im \u010fal\u0161\u00edm spolo\u010dn\u00edkom je prekvapuj\u00faco \u00cdr Brian, s ktor\u00fdm sme sa pred dvomi mesiacmi plavili patag\u00f3nskymi kan\u00e1lmi v Navimagu. O Brianovi nebolo po cel\u00fd ten \u010das ani slychu, a\u017e k\u00fdm sme do seba \u0161\u0165astlivo nenarazili na odpornom n\u00e1mest\u00ed mesta Uyuni, m\u00e1rne h\u013eadaj\u00fac miesto na ra\u0148ajky. Brian m\u00e1 predbe\u017ene takmer rovnak\u00fd itiner\u00e1r ako my a bolo by smie\u0161ne, m\u00ed\u0148a\u0165 sa na uliciach rovnak\u00fdch miest s t\u00fdmto pr\u00edjemn\u00fdm chlap\u00edkom bez toho, aby sme \u010das tr\u00e1vili spolu.<\/p>\n<\/a>Bol\u00edvia, to je ka\u017edodenn\u00e1 realita \u0161trajkov, blok\u00e1d, demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed. Mnoh\u00e9 z nich s\u00fa pln\u00e9 n\u00e1silia, davovej psych\u00f3zy a lacn\u00e9ho politick\u00e9ho n\u00e1tlaku. Raz darmo, t\u00e1to krajina na ka\u017edom kroku poskytuje d\u00f4kazy o tom, ak\u00fa dlh\u00fa cestu m\u00e1 pred sebou v snahe ako-tak dobehn\u00fa\u0165 aspo\u0148 susedov vo svojom regi\u00f3ne. To, \u017ee je latinsk\u00e1 Amerika politicky nestabiln\u00e1, znie takmer ako tautol\u00f3gia, ale Bol\u00edvia, to je do o\u010d\u00ed bij\u00faci pr\u00edklad absencie vn\u00fatornej spolo\u010denskej rovnov\u00e1hy. To, \u010do v Eur\u00f3pe existovalo vo v\u00e4\u010d\u0161om meradle naposledy kedysi v 17. storo\u010d\u00ed – neschopnos\u0165 centr\u00e1lnej vl\u00e1dy udr\u017ea\u0165 kontrolu na svojom terit\u00f3riu, to je v Bol\u00edvii na\u010falej realitou.<\/p>\n<\/a>Turisti z n\u00e1\u0161ho hotelu s\u00fa v panike. Sna\u017eia sa dosta\u0165 z obk\u013e\u00fa\u010denia, prejs\u0165 pe\u0161o cez barik\u00e1dy a pokra\u010dova\u0165 v cestovan\u00ed. Ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no odch\u00e1dza nejak\u00e1 skupinka, vracaj\u00fa sa ve\u010der, vy\u010derpan\u00ed a z\u00fafal\u00ed. Niektor\u00ed z nich kr\u00e1\u010dali s celou bato\u017einou i 20 km a jedin\u00e9 \u010do na\u0161li, boli len \u010fal\u0161ie barik\u00e1dy. Ban\u00edci si svoju robotu urobili dobre. My sa zatia\u013e nikam nepon\u00e1h\u013eame. S Brianom si u\u017e\u00edvame kr\u00e1sne mesto, sk\u00fa\u0161ame v\u0161etky vegetari\u00e1nske re\u0161taur\u00e1cie a obdivujeme koloni\u00e1lnu architekt\u00faru. Je pr\u00edjemn\u00e9 by\u0165 uv\u00e4znen\u00fd v Potos\u00ed.<\/p>\n<\/a>Je to zauj\u00edmav\u00fd a ne\u0161kodn\u00fd z\u00e1\u017eitok, \u010dist\u00e1 koka je tot\u00e1lne odli\u0161n\u00e1 rozpr\u00e1vka, ako jej sl\u00e1vny deriv\u00e1t koka\u00edn. Po hodine so mnou ostal u\u017e len prenikav\u00fd z\u00e1pach koky, ktor\u00fd tak nem\u00e1m r\u00e1d, prid\u00e1vaj\u00fa sa pr\u00edznaky \u00fapalu a ve\u010der le\u017e\u00edm v hoteli s hor\u00fa\u010dkou. Viem, \u017ee koka je v tom ur\u010dite nevinne, ale akosi som si jej z\u00e1pach podvedome spojil so svojim \u00fapalom a odteraz na \u0148u nem\u00f4\u017eem ani pozrie\u0165. Na jej smrad som sa stal \u00faplne alergick\u00fd.<\/p>\n<\/a>Dva mili\u00f3ny \u013eud\u00ed, to je cel\u00e1 \u0161tvrtina Bol\u00edvie. Predstavte si to! Bav\u00edme sa o piatej najchudobnej\u0161ej krajine na svete, ktorej \u0161tvrtina obyvate\u013eov sa v piatok namiesto pr\u00e1ce zhroma\u017ed\u00ed na n\u00e1mest\u00ed a demon\u0161truje. Ko\u013eko mili\u00f3nov dol\u00e1rov strat\u00ed \u0161t\u00e1tna ekonomika, ke\u010f \u0161tvrtina pracovnej sily nepracuje cel\u00fd jeden de\u0148? Ko\u013eko stoviek mili\u00e1rd dol\u00e1rov by st\u00e1lo s\u0165ahovanie celej administrat\u00edvy na druh\u00fd koniec krajiny? Bohu\u017eia\u013e, op\u00e4\u0165 sa presvied\u010dam, \u017ee stav, v akom sa dnes Bol\u00edvia nach\u00e1dza, je presn\u00fdm odrazom \u00farovne jej obyvate\u013eom. Toto u\u017e nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s kult\u00farnymi odli\u0161nos\u0165ami a toleranciou vo\u010di in\u00fdm politick\u00fdm trad\u00edci\u00e1m. Masy sa tu hypnotizuj\u00fa tak neuverite\u013ene \u013eahko, \u017ee \u013eudia s\u00fa tu schopn\u00ed zab\u00edja\u0165 sa na uliciach z najhl\u00fapej\u0161\u00edch d\u00f4vodov.<\/p>\n<\/a>Na druh\u00fd de\u0148, 20. j\u00fala, sa dozvieme o do\u010dasnom pozastaven\u00ed blok\u00e1dy a vyr\u00e1\u017eame von z mesta prenajat\u00fdm tax\u00edkom doslova p\u00e4\u0165 min\u00fat po vy\u010disten\u00ed poslednej barik\u00e1dy. Str\u00e1vili sme tu p\u00e4\u0165 dn\u00ed navy\u0161e, teraz sledujeme okolit\u00e9 hory, str\u00e1caj\u00face sa v s\u00famraku. Z autor\u00e1dia spieva svoje magick\u00e9 mel\u00f3die \u00fa\u017easn\u00e1 Bol\u00edvij\u010danka Luzmila Karpio, Justynka sp\u00ed a taxik\u00e1r mi zatia\u013e vysvet\u013euje svoje politick\u00e9 postoje oh\u013eadne \u0161trajku i zmeny hlavn\u00e9ho mesta.<\/p>\n