{"id":2119,"date":"2012-05-22T18:14:54","date_gmt":"2012-05-22T16:14:54","guid":{"rendered":"http:\/\/happy2travel.eu\/sk\/?p=2119"},"modified":"2019-01-20T00:56:54","modified_gmt":"2019-01-19T22:56:54","slug":"stretnutia-kyjev-ukrajina","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/stretnutia-kyjev-ukrajina","title":{"rendered":"T\u00ed, \u010do sa vr\u00e1tili"},"content":{"rendered":"

\"Zahlasuj Zahlasuj za tento \u010dl\u00e1nok na vybrali.sme.sk<\/strong><\/span><\/a><\/p>\n

\"Letisko\"Stretol som ich v roku 2006, ke\u010f sme v pochm\u00farnom novembri op\u00fa\u0161\u0165ali \u00edrske z\u00e1padn\u00e9 pobre\u017eie. Na letisku Shannon vl\u00e1dla takmer dedinsk\u00e1 atmosf\u00e9ra a obrovsk\u00e9 Herkulesy s bojov\u00fdm n\u00e1terom tu vyzerali celkom nepatri\u010dne. Ich pasa\u017eieri sedeli v letiskovej hale: boli ich stovky, mlad\u00ed chlapci v o dve \u010d\u00edsla v\u00e4\u010d\u0161\u00edch uniform\u00e1ch s americkou vlajkou a jemnou kr\u00e9movou kamufl\u00e1\u017eou, ktor\u00e1 mi okam\u017eite prezradila ich cie\u013e cesty. Aj tak som sa v\u0161ak musel op\u00fdta\u0165. Najbli\u017e\u0161ie m\u0148a st\u00e1l chud\u00fd mlad\u00edk s jemn\u00fdmi rysmi, pokojne mohol by\u0165 jedn\u00fdm z mojich stredo\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov. Sna\u017eil sa tv\u00e1ri\u0165 suver\u00e9nne, ale kri\u010dal z neho strach.<\/p>\n

Ako to ide?
\nCelkom sa d\u00e1.
\nVid\u00edm, \u017ee ste sa vybrali na dovolenku.<\/em>
\n(Rozpa\u010dit\u00fd smiech) Zd\u00e1 sa…
\nA kam to m\u00e1te namieren\u00e9, chlapci?<\/em>
\n(\u00dasmev zmizne) No, vie\u0161…
\nAsi by si sa o tom ve\u013emi nemal bavi\u0165, \u017ee?
\nNo… Stredn\u00fd v\u00fdchod.
\nStredn\u00fd v\u00fdchod \u2013 \u010di\u017ee Irak?<\/em><\/p>\n

Chlapec vyzer\u00e1, \u017ee sa u\u017e-u\u017e rozpla\u010de. Napokon v\u0161ak preglgne \u0165a\u017ek\u00fa gu\u010du v hrdle. \u2013 A povedz mi, ko\u013eko m\u00e1\u0161 rokov? \u2013 Dev\u00e4tn\u00e1s\u0165. \u2013 Dev\u00e4tn\u00e1s\u0165? \u2013 No… budem ma\u0165… na bud\u00faci rok.<\/em><\/p>\n

Presne si pam\u00e4t\u00e1m, na \u010do som vtedy myslel: preboha, ve\u010f tie deck\u00e1 maj\u00fa len osemn\u00e1s\u0165 rokov! \u010co si po\u010dne p\u00e4\u0165sto osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fdch chalanov kdesi v irackej p\u00fa\u0161ti? Zavl\u00e1dlo rozpa\u010dit\u00e9 ticho. \u2013 Tak… ve\u013ea \u0161\u0165astia, chlapci. V\u0161etko bude dobr\u00e9, uvid\u00ed\u0161. <\/em>Chlapec prik\u00fdvol, no ja som mal v hlave \u00faplne in\u00fa rozl\u00fa\u010dku: d\u00fafam, \u017ee to pre\u017eije\u0161. Ke\u010f sme o hodinu nesk\u00f4r nastupovali do n\u00e1\u0161ho civiln\u00e9ho lietadla smeruj\u00faceho do Eur\u00f3py, prv\u00fd Herkules sa pr\u00e1ve plavn\u00fdm pohybom odp\u00fatal od letiskovej plochy a r\u00fdchlo naberal v\u00fd\u0161ku. V duchu som zopakoval, ve\u013ea \u0161\u0165astia, chlapci. Ktovie, ko\u013ek\u00ed z v\u00e1s sa bud\u00fa tadia\u013eto vraca\u0165, \u017eiv\u00ed a zdrav\u00ed.<\/p>\n

Niektor\u00ed sa vr\u00e1tili. O nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r, v roku 2012, ke\u010f u\u017e bolo pre m\u0148a \u00cdrsko len zahmlen\u00fdm snom, som prist\u00e1l na celkom inom letisku, vy\u0161iel na ozrutn\u00e9 parkovisko a nad\u00fdchol som sa nede\u013en\u00e9ho ukrajinsk\u00e9ho ve\u010dera. Chv\u00ed\u013eu som pozoroval poli\u0161ov, ako buzeruj\u00fa predava\u010dov a taxik\u00e1rov a od ka\u017ed\u00e9ho z nich inkasuj\u00fa bankovky. Napokon som na\u0161iel odvoz do Kyjeva a po hodine vyst\u00fapil kdesi pri \u017eelezni\u010dnej stanici.<\/p>\n

Bola to jedna z ciest, ke\u010f som si noc\u013eah vyberal bez z\u00e1ujmu a takmer naslepo, a preto som logicky skon\u010dil v akomsi zatuchnutom pochm\u00farnom hosteli, ak\u00e9 n\u00e1jdete v ka\u017edom v\u00e4\u010d\u0161om meste. Ke\u010f\u017ee komunisti v\u017edy nen\u00e1videli patinu za\u0161l\u00fdch \u010dias, dom mal sotva 50 rokov a miestni ho u\u017e naz\u00fdvali historick\u00fdm \u2013star\u0161ie domy boli toti\u017e v Kyjeve zb\u00faran\u00e9 alebo prestavan\u00e9. Hostel bol jedn\u00fdm z jeho n\u00e1jomn\u00fdch bytov a vch\u00e1dzalo sa do\u0148 z poop\u013e\u00favanej tichej chodby.<\/p>\n

Bola to temn\u00e1 noc na za\u010diatku jari a ja som bol dostato\u010dne unaven\u00fd na to, aby som nemal chu\u0165 s nik\u00fdm sa d\u00e1va\u0165 do re\u010di. \u010cakalo ma v\u0161ak e\u0161te mno\u017estvo pr\u00e1ce a pre nedostatok miesta som sa musel o izbu deli\u0165 s dvomi na\u0161tvan\u00fdmi Ukrajinkami, ktor\u00fdm som sa z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu okam\u017eite znep\u00e1\u010dil. O desiatej ve\u010der si svoje k\u00f3je v poschodov\u00fdch posteliach ostentat\u00edvne prekryli dekou, aby som na ne n\u00e1hodou nevidel, a tak som sa i s laptopom pobral do spolo\u010denskej miestnosti.<\/p>\n

Sedela tam po\u013esk\u00e1 spolumajite\u013eka hostela Lydka, spit\u00e1 na mol, bandi\u010dka n\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fdch Franc\u00fazov a dvaja ml\u010danliv\u00ed Ameri\u010dania. Ke\u010f sa o hodinu dost\u00e1vala n\u00e1lada do bodu varu, bol som medzi nimi jedin\u00fd triezvy, kdesi v polovici m\u00f4jho prekladu a sna\u017eil som sa, aby bur\u00e1caj\u00faci death metal neprenikol do rytmu m\u00f4jho prstokladu.<\/p>\n

Lydka si pr\u00e1ve vylo\u017eila nohy na lono jedn\u00e9ho z Ameri\u010danov a franc\u00fazsky stredo\u0161kol\u00e1k s akn\u00e9 sa u\u017e po tret\u00edkr\u00e1t m\u00e1rne sna\u017eil ubali\u0165 si d\u017eointa; poc\u00edtil som n\u00e1stoj\u010div\u00fa chu\u0165 odtia\u013e vypadn\u00fa\u0165, a tak som rad\u0161ej odi\u0161iel nad\u00fdcha\u0165 sa \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Vonku vl\u00e1dla rovnak\u00e1 atmosf\u00e9ra \u00fapadku. V\u0161etci chodci sa zdali by\u0165 kompletne opit\u00ed, motork\u00e1r v strede kri\u017eovatky sa vytrvalo pok\u00fa\u0161al vyliez\u0165 na sedadlo motorky a otrieskan\u00fd tax\u00edk si to pomaly \u0161inul od jednej krajnici k druhej. Ml\u010dky sa ku mne pridal jeden Ameri\u010dan z hostela. Volal sa Ryan a po chv\u00edli som si prekvapen\u00fd uvedomil, \u017ee bol po cel\u00fd \u010das triezvy, rovnako ako ja.<\/p>\n

Vtedy som urobil dve chyby. Prvou bolo, \u017ee som sa op\u00fdtal, odkia\u013e pri\u0161iel a \u010d\u00edm sa \u017eiv\u00ed. Ryan e\u0161te chv\u00ed\u013eu ml\u010dal, potom sa \u0161karedo zasmial a odvetil, \u017ee pri\u0161iel z Iraku a \u017eivil sa tam zab\u00edjan\u00edm \u013eud\u00ed. O dve hodiny nesk\u00f4r som e\u0161te st\u00e1le st\u00e1l v teplej ukrajinskej noci pri dver\u00e1ch hostela a po tret\u00edkr\u00e1t po\u010d\u00faval, ako Ryan v roku 2007 prich\u00e1dza na bezmenn\u00e9 predmestie irack\u00e9ho mesta Fal\u00fad\u017ea. Vel\u00ed dvom obrnen\u00fdm transport\u00e9rom, v ktor\u00fdch m\u00e1 spolu \u0161estn\u00e1s\u0165 mu\u017eov s priemern\u00fdm vekom 18 rokov. Ako o polhodinu \u017eije u\u017e len desa\u0165 z nich, preto\u017ee sa pr\u00e1ve dostali do kr\u00ed\u017eovej pa\u013eby, hne\u010f potom, ako im jeden z dvoch tankov odp\u00e1lili protitankovou strelou a druh\u00fd dostal rozkaz ust\u00fapi\u0165, na rozdiel od Ryanovej skupiny. Po\u010d\u00favam, ako pe\u0161o ustupuj\u00fa ulicou snajperov, \u010distia dom po dome a bezv\u00fdsledne \u017eiadaj\u00fa najprv o delostreleck\u00fa podporu, potom o posily, a nakoniec u\u017e len o z\u00e1chran\u00e1rske helikopt\u00e9ry, ktor\u00e9 maj\u00fa odviez\u0165 ranen\u00fdch vojakov sk\u00f4r, ako vykrv\u00e1caj\u00fa priamo na o\u010diach svojich kolegov. Nikto v\u0161ak nepri\u0161iel.<\/p>\n

Druh\u00fa chybu urob\u00edm vtedy, ke\u010f sa Ryana sp\u00fdtam, ako sa s t\u00fdm cel\u00fdm teraz c\u00edti. Ryan ma chyt\u00ed za rameno a za\u010dne ho drvi\u0165 svojou americkou dla\u0148ou. Nen\u00e1vid\u00edm sa! Nen\u00e1vid\u00edm svoju skurven\u00fa vl\u00e1du a arm\u00e1du! Rozumie\u0161?<\/p>\n

Nerozumiem. Ryan mi to v\u0161ak nem\u00e1 za zl\u00e9. Sta\u010d\u00ed, \u017ee pri \u0148om stoj\u00edm a po\u010d\u00favam. Pripa\u013euje si jednu cigaretu od druhej, n\u00fati ma robi\u0165 to ist\u00e9 a rozpr\u00e1va. Jeho pr\u00edbeh je v podstate dos\u0165 ban\u00e1lny – po strednej \u0161kole sa up\u00edsal arm\u00e1de, v\u010faka \u010domu si mohol dovoli\u0165 \u010falej \u0161tudova\u0165. Ke\u010f jeho vl\u00e1da vyhl\u00e1sila kr\u00ed\u017eov\u00fa v\u00fdpravu v Afganistane a Iraku, pre\u0161iel d\u00f4stojn\u00edckym v\u00fdcvikom a narukoval. Za\u00fa\u010dal sa v Afganistane, svoju prv\u00fa bojov\u00fa oper\u00e1ciu v\u0161ak za\u017eil a\u017e o nieko\u013eko rokov v Iraku, a onedlho u\u017e velil svojim osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fdm gymnazistom. V\u0161etko ostatn\u00e9 s\u00fa zm\u00e4ten\u00e9 fragmenty z irack\u00fdch ul\u00edc, ktor\u00e9 zo seba Ryan vyp\u013e\u00fava medzi jednotliv\u00fdmi \u0161lukmi.<\/p>\n

Zauj\u00edma ma, ako to funguje, ke\u010f sa takto vr\u00e1ti\u0161 domov \u2013 veter\u00e1nov s podobn\u00fdmi syndr\u00f3mami predsa lie\u010dia, p\u00ed\u0161u sa o tom knihy a organizuj\u00fa psychologick\u00e9 symp\u00f3zi\u00e1. V Po\u013esku som mal zn\u00e1meho, ktor\u00fd to po dvoch turnusoch v Afganistane dotiahol na majora, ale cenu sme za to platili v\u0161etci. Na\u0161e \u017e\u00fary sa neraz kon\u010dili rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom: Major si s f\u013ea\u0161ou vodky prisadol k prehr\u00e1va\u010du a \u013eahk\u00e9 hipstersk\u00e9 odrhova\u010dky zmenil na duniv\u00fd metal s fa\u0161istick\u00fdmi textami. Refr\u00e9ny o bielej rase u\u017e v\u00e4\u010d\u0161inou po\u010d\u00faval v pr\u00e1zdnej miestnosti.<\/p>\n

Ryan sa krivo usmeje a pokr\u010d\u00ed plecami. \u2013 Pokia\u013e ide o m\u0148a, chodil som pol roka na terapiu, potom som sa na t\u00fdch tupcov vyka\u0161\u013eal.<\/em> A tvoj po\u013esk\u00fd kamo\u0161 je \u00faplne v pohode. Kopa mojich \u013eud\u00ed z Iraku rob\u00ed presne to ist\u00e9.<\/em><\/p>\n

Ulica je u\u017e pr\u00e1zdna a za\u010d\u00edna sa brie\u017edi\u0165. Ke\u010f napokon odch\u00e1dzam, lomcuje mnou nikot\u00ednov\u00e1 tria\u0161ka, za p\u00e1r hod\u00edn som vyfaj\u010dil viac tabaku, ako za cel\u00fd dospel\u00fd \u017eivot. \u010cak\u00e1 na m\u0148a e\u0161te nedokon\u010den\u00e1 robota, ledva dve hodiny sp\u00e1nku a \u010fal\u0161ia cesta naprie\u010d \u00c1ziou. Ryan na\u010falej rozpr\u00e1va, teraz u\u017e len s\u00e1m pre seba. Asi bude lep\u0161ie necha\u0165 ho tak, o chv\u00ed\u013eu sa mo\u017eno upokoj\u00ed a p\u00f4jde si \u013eahn\u00fa\u0165. Ryan akoby \u010d\u00edtal moje my\u0161lienky, k\u00fdvne mi a odvr\u00e1ti sa.<\/p>\n

Ke\u010f som sp\u00e4\u0165 v hosteli, v k\u00fape\u013eni nahmat\u00e1m vo vrecku svoju dne\u0161n\u00fa letenku a vtedy sa mi vybav\u00ed spomienka, ktorej som sa nevedel zbavi\u0165 od za\u010diatku n\u00e1\u0161ho rozhovoru a vlastne cel\u00fdch nieko\u013eko rokov. Len tak, v tren\u00edrkach, vych\u00e1dzam na ulicu: Ryan tam e\u0161te stoj\u00ed a ml\u010dky faj\u010d\u00ed. \u2013 Ryan, kedy tvoji vojaci z Fal\u00fad\u017ee pri\u0161li do Iraku? <\/em>Ryan sa zamysl\u00ed. \u2013 Po\u010dkaj… 2006. To muselo by\u0165 v novembri 2006.<\/em><\/p>\n

\"Zahlasuj Zahlasuj za tento \u010dl\u00e1nok na vybrali.sme.sk<\/strong><\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na letisku Shannon vl\u00e1dla takmer dedinsk\u00e1 atmosf\u00e9ra a\u00a0obrovsk\u00e9 Herkulesy s\u00a0bojov\u00fdm n\u00e1terom tu vyzerali celkom nepatri\u010dne. Ich pasa\u017eieri sedeli v\u00a0letiskovej hale: boli ich stovky, mlad\u00ed chlapci v\u00a0o\u00a0dve \u010d\u00edsla v\u00e4\u010d\u0161\u00edch uniform\u00e1ch s\u00a0americkou vlajkou a jemnou kr\u00e9movou kamufl\u00e1\u017eou, ktor\u00e1 mi okam\u017eite prezradila ich cie\u013e cesty.<\/p>\n

Aj tak som sa v\u0161ak musel op\u00fdta\u0165. Najbli\u017e\u0161ie m\u0148a st\u00e1l chud\u00fd mlad\u00edk s\u00a0jemn\u00fdmi rysmi, pokojne mohol by\u0165 jedn\u00fdm z mojich stredo\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov. Sna\u017eil sa tv\u00e1ri\u0165 suver\u00e9nne, ale kri\u010dal z\u00a0neho strach.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2120,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[330],"tags":[428,129,334,431],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2119"}],"collection":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2119"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2119\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8069,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2119\/revisions\/8069"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2120"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}