![\"zahlavie2.JPG\"](\"http:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-content\/uploads\/2007\/05\/zahlavie2.JPG\")
<\/p>\n<\/p>\n
V Buenos Aires je kr\u00e1sna apr\u00edlov\u00e1 jese\u0148. Svieti zubat\u00e9 slnko, vzduch je chladn\u00fd a mestsk\u00e9 bulv\u00e1ry \u017eiaria \u017elt\u00fdm l\u00edst\u00edm ko\u0161at\u00fdch stromov. Toto mesto za\u010d\u00ednam milova\u0165 od \u00faplne prv\u00e9ho kontaktu.<\/p>\n N\u00e1jdete tu aj Slov\u00e1kov: \u010das\u0165 z nich poch\u00e1dza e\u0161te z prv\u00fdch v\u013an ekonomickej emigr\u00e1cie, ale mnoh\u00ed pri\u0161li a\u017e po vojne, ke\u010f doma pochovali svojho f\u00fchrera a svedomie nacistick\u00fdch kr\u00fds a peniaze investovali do bezpe\u010dia a \u017eivota vzorn\u00fdch argent\u00ednskych ob\u010danov.<\/p>\n Jedn\u00e9ho d\u0148a si sad\u00e1me do akejsi kaviarne. \u010c\u00edrou n\u00e1hodou sme vst\u00fapili do priestorov, venovan\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00e9mu ob\u010dianskemu hnutiu. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, po\u010das jednej z najhor\u0161\u00edch vojensk\u00fdch diktat\u00far, ke\u010f tis\u00edcky \u013eud\u00ed mizli v koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1boroch a tajn\u00fdch mu\u010diar\u0148ach, v Argent\u00edne vl\u00e1dlo ticho. Ako raz nap\u00edsal Kapu\u015bci\u0144ski, ke\u010f v spolo\u010dnosti zavl\u00e1dne ticho, situ\u00e1cia sa st\u00e1va kritick\u00e1. V\u0161etci ml\u010dali: masy preto, lebo nechceli ni\u010d vedie\u0165, intelektu\u00e1li preto, lebo vedeli a\u017e pr\u00edli\u0161 dobre. Vtedy sa stalo \u010dosi neuverite\u013en\u00e9: na\u0161iel sa ktosi, kto ml\u010da\u0165 prestal.<\/p>\n V ten ve\u010der e\u0161te nav\u0161t\u00edvime tan\u010diare\u0148 tanga, tzv. Milonga. Tancuje tu asi desa\u0165 star\u0161\u00edch p\u00e1rov, takisto na Justynkinu po\u010des\u0165, hoci sami to nevedia a na nos im to ve\u0161a\u0165 netreba. Justyna je dojat\u00e1, mus\u00edm jej v\u0161ak s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee pri p\u00e1nskej volenke ju budem chr\u00e1ni\u0165 vlastn\u00fdm telom, a tak aj bolo, hoci n\u00e1s o tanec napokon nikto ne\u017eiadal.<\/p>\n Kontextov\u00e9 odkazy: Na na\u0161ej prvej rannej zast\u00e1vke vystupujem z autobusu a hne\u010f si uvedom\u00edm, \u017ee vonku je skuto\u010dn\u00e1 zima a stromy maj\u00fa \u017elt\u00e9 listy. Tak\u017ee to bola pravda! Ju\u017en\u00e1 Amerika m\u00e1 to do seba, \u017ee jej v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 le\u017e\u00ed na ju\u017enej pologuli (Argent\u00edna \u00faplne cel\u00e1). Teplomer ukazuje \u0161es\u0165 stup\u0148ov; autobus sa poh\u00fd\u0148a, o chv\u00ed\u013eu prech\u00e1dzame prv\u00fdmi predmestiami…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1566,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"categories":[354],"tags":[409,401,129,410],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/159"}],"collection":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=159"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/159\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8146,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/159\/revisions\/8146"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1566"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=159"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=159"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=159"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}<\/a>Na na\u0161ej prvej rannej zast\u00e1vke vystupujem z autobusu a hne\u010f si uvedom\u00edm, \u017ee vonku je skuto\u010dn\u00e1 zima a stromy maj\u00fa \u017elt\u00e9 listy. Tak\u017ee to bola pravda! Ju\u017en\u00e1 Amerika<\/a> m\u00e1 to do seba, \u017ee jej v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 le\u017e\u00ed na ju\u017enej pologuli (Argent\u00edna<\/a> \u00faplne cel\u00e1). Teplomer ukazuje \u0161es\u0165 stup\u0148ov; autobus sa poh\u00fd\u0148a, o chv\u00ed\u013eu prech\u00e1dzame prv\u00fdmi predmestiami Buenos Aires. \u013dudia nosia vetrovky a \u0161\u00e1le, cyklisti rukavice. Juch\u00fa\u00fa\u00fa\u00fa! M\u00e1me pr\u00e1zdniny! U\u017e \u017eiadne odporn\u00e9 teplo, m\u00f4\u017eem si do v\u00f4le chodi\u0165 vo svetri a v koh\u00fatikoch te\u010die ozajstn\u00e1 studen\u00e1 voda. \u017divot v tepl\u00fdch krajoch mi dos\u0165 lezie na nervy a na\u0161inec si predsa mus\u00ed ob\u010das povyrazi\u0165 do nie\u010doho chladnej\u0161ieho – star\u00e1 dobr\u00e1 Argent\u00edna!<\/p>\n
Apr\u00edlov\u00e1 jese\u0148 v Buenos Aires<\/h2>\n
<\/a>Z autobusu prech\u00e1dzame upon\u00e1h\u013eanou ulicou do metra. Podzemie n\u00e1s okam\u017eite prenesie o polstoro\u010dia sp\u00e4\u0165. Na sten\u00e1ch s\u00fa kachli\u010dky s jemn\u00fdmi farebn\u00fdmi mot\u00edvmi, pripom\u00ednaj\u00facimi par\u00ed\u017esky Montmartre. Be\u017eiace schody maj\u00fa e\u0161te st\u00e1le dreven\u00fa podlahu. V\u0161etko m\u00e1 na sebe patinu za\u0161l\u00fdch \u010dias. Posledn\u00fd \u00fader v\u0161ak e\u0161te len \u010dak\u00e1: nastupujeme do vl\u00e1\u010dika, nem\u00f4\u017ee ma\u0165 menej ako \u0161tyridsa\u0165-p\u00e4\u0165desiat rokov. Vn\u00fatri s\u00fa dreven\u00e9 lavi\u010dky a dreven\u00e9 steny, vl\u00e1dne tu pr\u00edtmie, osvet\u013eovan\u00e9 len mal\u00fdmi lampi\u010dkami. Metro je m\u00f4j ob\u013e\u00faben\u00fd dopravn\u00fd prostriedok, tu v\u0161ak maj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 staro\u017eitnosti, na\u010falej funk\u010dn\u00e9 a sl\u00fa\u017eiace v mestskej doprave.<\/p>\n
Eur\u00f3pska Argent\u00edna<\/h2>\n
<\/a>Ubytujeme sa v \u0161tvrti \u00bbSan Telmo\u00ab, zn\u00e1mej svojimi kaviar\u0148ami s tangom. Vyr\u00e1\u017eame do mesta, do \u0161irok\u00fdch bulv\u00e1rov, medzi upon\u00e1h\u013ean\u00fdch \u013eud\u00ed a v\u0161adepr\u00edtomn\u00e9 plag\u00e1ty predvolebnej kampane. Je to skuto\u010dn\u00e1 \u00fa\u013eava, len tak sa prech\u00e1dza\u0165 po uliciach kr\u00e1sneho mesta, akoby to ani nebola Ju\u017en\u00e1 Amerika<\/a>; nemusie\u0165 sa neust\u00e1le obzera\u0165 za chrb\u00e1t, tak ako v Rio de Janeiro<\/a>. Buenos Aires m\u00e1 pritom skuto\u010dne nesmierne eur\u00f3psku atmosf\u00e9ru, tro\u0161ku z Par\u00ed\u017ea a tro\u0161ku zo \u0161panielskych severn\u00fdch miest ako Barcelona alebo Bilbao.<\/p>\n
<\/a>Samozrejme, nie je to len tak. Po\u010das cel\u00e9ho dvadsiateho storo\u010dia (nehovoriac o star\u0161\u00edch dob\u00e1ch) bola Argent\u00edna<\/a> miestom, kam pr\u00fadili eur\u00f3pski pris\u0165ahovalci, \u010dasto ute\u010denci. Ka\u017ed\u00e1 vojna, ka\u017ed\u00fd otras v na\u0161ej \u010dasti sveta, ktor\u00fd rozlieval krv a strach, mal za n\u00e1sledok riavu \u013eud\u00ed, prist\u00e1vaj\u00facich v pochm\u00farnych dokoch \u0161tvrte \u00bbLa Boca\u00ab. Arm\u00e9ni zab\u00edjan\u00ed Turkami, rusk\u00ed bielogvardejci bo\u013e\u0161evikmi, Poliaci Rusmi a Nemcami. \u017didia nacistami, nacisti spojencami. V\u0161etci sa tu stretli ako jedna ve\u013ek\u00e1 rodina, nechali vzorku svojho etnika v Buenos Aires a rozliezli sa po celej krajine.<\/p>\n
\u010cas preb\u00fadzania<\/h2>\n
<\/a>Argent\u00edna<\/a> svojim hlavn\u00fdm mestom pre m\u0148a \u00faplne zosob\u0148uje to, \u010do som v slab\u0161ej miere c\u00edtil u\u017e v in\u00fdch jej \u010dastiach: kozmopolitizmus a otvorenos\u0165, nen\u00faten\u00fd, pokojn\u00fd \u017eivot a vytrval\u00fd, hoci pomal\u00fd rast i napriek mnoh\u00fdm otrasom. Pr\u00e1ve preto, \u017ee Argent\u00edna<\/a> a Argent\u00edn\u010dania s\u00fa nato\u013eko pozna\u010den\u00ed svojou minulos\u0165ou nekone\u010dn\u00e9ho mno\u017estva diktat\u00far, politick\u00fdch vr\u00e1\u017ed, prevratov a hospod\u00e1rskych kr\u00edz, dnes dok\u00e1\u017eu prekona\u0165 mnoh\u00e9 probl\u00e9my lep\u0161ie a \u013eah\u0161ie, ako in\u00ed. E\u0161te pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi sa Argent\u00edna<\/a> nach\u00e1dzala na dne najhor\u0161ieho ekonomick\u00e9ho kolapsu v modern\u00fdch dejin\u00e1ch Ju\u017enej Ameriky<\/a>. Z\u00fafal\u00e9 masy drancovali obchody a banky, na n\u00e1mestiach \u010dasto lyn\u010dovali, alebo sa upa\u013eovali. Argent\u00edna<\/a> obdobia spred piatich rokov, to je obraz vtedaj\u0161ieho prezidenta, ktor\u00fd v Buenos Aires helikopt\u00e9rou unik\u00e1 zo strechy svojho pal\u00e1ca, obkolesen\u00e9ho demon\u0161trantmi. Nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov politick\u00e9ho chaosu a desiatka prezidentov, vl\u00e1dnucich dni, niekedy hodiny.<\/p>\n
<\/a>Dnes je Argent\u00edna<\/a> na\u010falej chudobn\u00e1 a pod \u0165archou zahrani\u010dn\u00fdch dlhov, ale situ\u00e1cia sa st\u00e1le zlep\u0161uje, ve\u013ek\u00e9 spolo\u010dnosti tu op\u00e4\u0165 investuj\u00fa vo ve\u013ekom a soci\u00e1lna stabilita je pod v\u00e4\u010d\u0161ou kontrolou. Mo\u017eno sa m\u00fdlim, ale m\u00e1m pocit, \u017ee ekonomick\u00e1 \u0161trukt\u00fara obyvate\u013estva je tu ove\u013ea zdrav\u0161ia, ako v Braz\u00edlii. Stredn\u00e1 vrtva sa viac podob\u00e1 na Eur\u00f3psku, nebij\u00fa tu do o\u010d\u00ed a\u017e tak\u00e9 priepastn\u00e9 rozdiely medzi chudobn\u00fdmi a bohat\u00fdmi. Bezpe\u010dnostn\u00e1 situ\u00e1cia je objekt\u00edvne neporovnate\u013ene lep\u0161ia, ako u severnej\u0161\u00edch susedov. Argent\u00edn\u010dania s\u00fa v\u0161ak, naopak, tro\u0161ku nesmel\u00ed, ak\u00fdsi jemn\u00fd n\u00e1dych n\u00e1rodn\u00fdch komplexov menejcennosti, e\u0161te doned\u00e1vna tak\u00fdch typick\u00fdch pre Slov\u00e1kov. Nedajte sa v\u0161ak pom\u00fdli\u0165: \u013eudia tejto krajiny, aspo\u0148 teda t\u00ed, ktor\u00ed na to dostali \u0161ancu, s\u00fa ve\u013emi vzdelan\u00ed a rovnako schopn\u00ed. Dne\u0161n\u00e1 Argent\u00edna<\/a> nestratila pam\u00e4\u0165 a pozn\u00e1 svoje \u0161ance.<\/p>\n
Matky z M\u00e1jov\u00e9ho n\u00e1mestia v Buenos Aires<\/h2>\n
<\/a>Boli to matky zmiznut\u00fdch os\u00f4b: \u010dlenov opoz\u00edcie, neprisp\u00f4sobiv\u00fdch intelektu\u00e1lov a ostatn\u00fdch nepohodln\u00fdch. Matky on\u00fdch 30 000 obet\u00ed spolo\u010densk\u00e9ho ticha. Vy\u0161li pokojne na ulice, Buenos Aires na n\u00e1mestie, na ktorom dnes my pop\u00edjame pomaran\u010dov\u00fa \u0161\u0165avu, najprv v desiatkach, potom v stovk\u00e1ch a tis\u00edcoch. Za\u010dali \u017eiada\u0165 n\u00e1vrat svojich det\u00ed, ich zmrza\u010den\u00e9 tel\u00e1, inform\u00e1cie o ich osude. Bol to \u0165a\u017ek\u00fd boj. Za\u010dali mizn\u00fa\u0165 tak, ako ich deti a potom sa znovu objavova\u0165, zn\u00e1silnen\u00e9, mu\u010den\u00e9 a dokonale m\u0155tve, na v\u00fdstrahu. Argent\u00edna e\u0161te nikdy ni\u010d podobn\u00e9 neza\u017eila.<\/p>\n
<\/a>Napriek tomu, ml\u010da\u0165 u\u017e znovu neza\u010dali. V kaviarni s\u00fa pln\u00e9 police politick\u00fdch kn\u00edh a pri nich, na sten\u00e1ch, fotografie \u00bbHnutia matiek z M\u00e1jov\u00e9ho n\u00e1mestia\u00ab: bezbrann\u00e9 \u017eeny v strednom veku s typick\u00fdmi bielymi \u0161atkami na hlav\u00e1ch. Bit\u00e9 obu\u0161kami, uprostred slzn\u00e9ho plynu a policajn\u00e9ho kord\u00f3nu. Argent\u00ednske matky rozdup\u00e1van\u00e9 policajtmi na ko\u0148och a nehybne le\u017eiace na dla\u017ediciach; o dvadsa\u0165 rokov nesk\u00f4r, na tom istom n\u00e1mest\u00ed, na triumf\u00e1lnej ve\u013ekej spolo\u010dnej fotke. Ak budete n\u00e1hodou v Buenos Aires, vyberte sa tam: \u00bbcaf\u00e9 Las madres de plaza del Mayo\u00ab, na rovnomennom n\u00e1mest\u00ed. Aj Ju\u017en\u00e1 Amerika a Argent\u00edna m\u00e1 svoje “\u0161es\u0165desiate \u00f4sme”, svoje gda\u0144sk\u00e9 lodenice a berl\u00ednske m\u00fary.<\/p>\n
Farebn\u00fd \u017eivot argent\u00ednsky<\/h2>\n
<\/a>V Buenos Aires sa e\u0161te vyberieme na pr\u00e1ve prebiehaj\u00faci medzin\u00e1rodn\u00fd kni\u017en\u00fd ve\u013etrh. Nach\u00e1dzame tu pekn\u00fd po\u013esk\u00fd st\u00e1nok, dokonca aj slov\u00ednsky, ale st\u00e1nok ich menovcov samozrejme ch\u00fdba. Ve\u013etrh je obrovsk\u00fd, pln\u00fd \u013eud\u00ed a nesmierne chaotick\u00fd. Nav\u0161t\u00edvime aj nieko\u013eko typick\u00fdch \u0161tvrt\u00ed; najzauj\u00edmavej\u0161ia je asi La Boca, ktor\u00e1 sa pot\u00e1ca kdesi medzi turistickou atrakciou a \u0161tvr\u0165ou chudobn\u00fdch. Kedysi tu boli ve\u013ek\u00e9 doky, cez ktor\u00e9 Argent\u00edna prij\u00edmala \u013eud\u00ed zo Star\u00e9ho kontinentu. Dnes je La Boca farebn\u00e1 v\u010faka zre\u0161taurovan\u00fdm dom\u010dekom na jednej a \u0161ed\u00fdm, o\u0161arpan\u00fdm budov\u00e1m postriekan\u00fdm grafiti na druhej strane. Pln\u00e1 \u013eud\u00ed, hudby a tanga.<\/p>\n
<\/a>V meste \u00bbDobr\u00fdch vetrov\u00ab n\u00e1jdete v\u00fdborn\u00e9 jedlo a e\u0161te lep\u0161ie n\u00e1poje, najm\u00e4 v\u00edno a pivo. Na\u0161i dvaja miestni kamar\u00e1ti z Buenos Aires Emilio a Alejandra n\u00e1s zaved\u00fa do kr\u010dmy, kde sa \u010dapuje lok\u00e1lne \u010derstv\u00e9 pivo v\u0161etk\u00fdch druhov, od le\u017eiaka a\u017e po \u0165a\u017ek\u00fd \u00edrsky stout. Emilio a Alejandra pracuj\u00fa ako program\u00e1tori; maj\u00fa sa dobre, no radi by vypadli niekam, kde je vraj e\u0161te lep\u0161ie. Emilio m\u00e1 po\u013esk\u00fdch predkov a diskr\u00e9tne zis\u0165uje svoje \u0161ance na z\u00edskanie po\u013esk\u00e9ho (\u010d\u00edtaj: eur\u00f3pskeho) ob\u010dianstva. Pri na\u0161om malom internetovom p\u00e1tran\u00ed po meste, odkia\u013e zrejme poch\u00e1dzaj\u00fa jeho predkovia, v\u0161ak zis\u0165ujeme, \u017ee regi\u00f3n sa od konca druhej svetovej vojny nach\u00e1dza v Bielorusku. Emilio prij\u00edma t\u00fato spr\u00e1vu s\u00fa\u010dasne s inform\u00e1ciami o politickej situ\u00e1cii v Bielorusku a optimizmus ho r\u00fdchlo op\u00fa\u0161\u0165a.<\/p>\n
<\/a>Posledn\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e1 vec, ktor\u00fa e\u0161te v Buenos Aires za\u017eijeme, s\u00fa Justynkine narodeniny. Na jej po\u010des\u0165 v na\u0161ej \u0161tvrti usporiadali umeleck\u00fd trh, na ktorom sme jej k\u00fapili obraz. S obrazom treba opatrne: sme na \u0148om my dvaja, n\u00e1\u0161 \u010dierny po\u013esk\u00fd koc\u00far Fryderyk a kvetina nezn\u00e1meho p\u00f4vodu. Na svetle vyzer\u00e1 ako obraz, ale v pr\u00edtm\u00ed len ako baliaci papier.<\/p>\n
<\/a>Tango je zvl\u00e1\u0161tny tanec: pomal\u00fd, no v\u00e1\u0161niv\u00fd a \u017eije n\u00edm cel\u00e1 Argent\u00edna. Star\u00e9 tangov\u00e9 hity zo za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia sa odr\u00e1\u017eaj\u00fa od zrkadiel v s\u00e1le a cel\u00e9 to vytv\u00e1ra zvl\u00e1\u0161tnu n\u00e1ladu minul\u00fdch \u010dias. Tango vo mne evokuje upr\u0161an\u00fd ve\u010der a argent\u00ednsku \u017eenu l\u00fa\u010diacu sa so svojim man\u017eelom-n\u00e1morn\u00edkom v\u00e1\u0161\u0148ou a f\u013ea\u0161ou v\u00edna; pritom tu\u0161\u00ed, \u017ee mu\u017e pri nej u\u017e mysl\u00ed na in\u00e9 \u017eeny.<\/p>\n
\nFotogal\u00e9ria<\/a> \u00bb Buenos Aires<\/a><\/p>\n![\"ukoncenie2.JPG\"](\"http:\/\/happy2travel.eu\/sk\/wp-content\/uploads\/2007\/05\/ukoncenie2.JPG\")
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"