Cestou do Vorochty
Roraíma
Šmelinári
Magický Ľvov
Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.
Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.
Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.
Povstanie
Povstanie sa z času na čas vynára z Visly a zaľahne nad mestom ako smogový opar. Na brehu zatiaľ junáci strkajú špinavé prsty do spotených dierok znudených cyklistiek, policajti ich pokutujú za otvorené fľaše teplého piva.
Hlavná poľská otázka znie takto: Stáli dva mesiace relatívnej, dusivej slobody v tieni barikád, v smrade krvi a vlastných výkalov, za dvestotisíc obetí, z ktorých väčšina nemala s povstalcami a ich pocitom slobody nič spoločné?
Prekliate dilemy povstaleckého romantizmu!
Valencia – fotogaléria
O druhej ráno vyrážam na lov.
Toto nie je stredná Európa: mesto sa práve zobudilo do sobotnej noci a davy ľudí sŕkajú pivo priamo na chodníkoch. Kráčam popri vyschnutom koryte rieky, ktoré sa zmenilo na parky a ihriská. Míňam mosty, usmievavé prostitútky, húfy nočných cyklistov.
Pomaly sa vynára panoráma fantastických budov. Na brehu azúrového bazéna posmeľuje nemecký dídžej svojich rodákov z integračného zájazdu. Vo fotoaparáte nastavujem dlhú expozíciu a stláčam spúšť, pozoruje ma pritom obrovské farebné oko Hemisférico. Hľadíme na seba. Obaja mlčíme.
Barcelona – fotogaléria
Príchod do Barcelony je ako jej vlastná rôznorodosť. Môžete pozorovať kontúry jej ospalých brehov z paluby trajektu, vynoriť sa z vlaku priamo uprostred štrajkujúcich študentov na Plaça de Catalunya, alebo dostopovať až na jej predmestia a rozmýšľať, či ste ešte stále v Európe.
Pre ošľahaných cestovateľov môže byť Barcelona nudným vývarom starej otrepanej Európy, ale jej ulice v sebe ukrývajú všetky storočia a umelecké slohy západnej kultúry, v hulákajúcej mäteži farieb a jazykov celého sveta.
Malý čudný Singapur
Bangkokský prológ 29. novembra 2007 opúšťame bangkokský byt nášho hostiteľa Michaela z Couchsurfing a vyrážame na menšiu okružnú cestu do Singapuru. Znie to ako výlet do susednej dediny, však? Singapur je od Bangkoku vzdialený 1 400 km vzdušnou čiarou a počas letu mám pocit, že ťažšie bolo dostať sa z centra Bangkoku na letisko, ako [...]
Bangkok, brána do juhovýchodnej Ázie
26. novembra 2007, tri dni po našom príchode do Bangkoku, odchádza náš hostiteľ Michael. Ostáva nám jeho miniatúrny byt plný filmov a fotografií, horúce ulice. Postupne si privykáme na celkom odlišných ľudí a novú kultúru. Hlučných, bezprostredných Latincov vystriedali vždy usmievaví, uzavretí Thajčania, ktorých správanie si možno veľmi ľahko pomýliť s akousi poddajnosťou – veľká [...]
Za štyri dni na druhý koniec sveta: cesta do Ázie
Dostať sa z Latinskej Ameriky do Ázie nie je jednoduché. Existuje tu len niekoľko regionálnych metropol, ktoré zo svojich letísk poskytujú možnosť transferu do Spojených štátov, príp. Európy: priame letecké spoje medzi ázijským kontinentom a obrovským územím od Mexika po Antarktídu jednoducho neexistujú. Situácia je ešte komplikovanejšia, ak ste v Strednej Amerike, kde je neraz [...]
Nikaragujská Granada
18. novembra prestupujeme v meste Rivas do ďalšieho školského autobusu a nikaragujským vnútrozemím prechádzame nejakých 62 kilometrov do koloniálneho mesta Granada, ešte stále na brehu jazera Nikaragua. Už po tisíci krát pozorujem správanie Latincov a klíči vo mne rozhodnutie, že skôr či neskôr ho budem musieť nejakým spôsobom popísať. Latinci sú fakt poriadni exoti a [...]
Kostarika
Náš príbeh o Kostarike vskutku nestojí ani za fotografiu a viac ako zopár riadkov. Situácia je taká, že keď nám z dohľadu mizne špinavá panamsko-kostarická hranica a autobusom sa vnárame do vnútrozemia, píše sa 12. november 2007. Pre nás to znamená, že o deväť dní na druhej strane regiónu Strednej Ameriky nasadneme do lietadla a [...]
Panama City
6. november 2007. Lietadlom sme práve preleteli smiešnych 500 km ponad tzv. Dariénsku priepasť, nepreniknuteľné územie medzi Panamou a Kolumbiou. Provincia Darién na oboch stranách hraníc spôsobuje bolesti hlavy ich krajinám spolu so Spojenými štátmi. Je poslednou zónou nestability na americkom kontinente, poslednou spomienkou na časy politickej anarchie, na bomby s napalmom horiace v džungli [...]
Cartagena, prastará a horúca
Napokon opúšťame Santa Martu na východnom pobreží Karibiku: od Venezuely sme vzdialení niekoľko desiatok kilometrov a dokonale sme tak pred odchodom uzavreli celý obrovský okruh po juhoamerickom kontinente, vyše 37.000 kilometrov všetkými predstaviteľnými dopravnými prostriedkami. Začalo to pred ôsmymi mesiacmi vo Venezuelskom Caracase, ktorý bol po Kube našou druhou zastávkou, Južnú Ameriku onedlho „ukončíme“ v [...]
Kolumbijský karibik
Náš posledný jedeň deň v Bogote. U miestneho krajčíra si dávam zašiť všetko, čo sa dá, sedím hodinu v jeho izbičke na prízemí len v trenírkach a pozorujem sychravú ulicu v Candelaria. Vedľa nás leží krajčírova staručká matka na smrteľnej posteli, bez prestania stoná a z času na čas vyvoláva krajčírovo meno. Muž je už [...]
Medellín
25. októbra opúšťame Bogotu a opäť si užívame malebný kolumbijský vidiek, hrajúci zásadne odtieňmi sýtozelenej. Večer vystupujeme v smutne slávnom meste Medellín; upršané ulice za oknom taxíka boli v osemdesiatych rokoch jednou z najnebezpečnejších lokalít na svete. Slávny medellínsky kartel a jeho Strašnosť Pablo Escobar tu pri vojne s vládnymi silami vytvorili prostredie, v ktorom [...]
Bogotá
Po hornatom Ekvádore nás, zdá sa, nečaká nič odlišné. Stále úzke, kľukaté cesty na úpätiach strmých kopcov, na ktoré nepomáhajú cestovné tabletky ani prázdny žalúdok. Autobus 18. októbra 2007 do Bogoty, to je 26 hodín nevoľnosti; prudké dažde, krásne zelené ráno uprostred tropických záhrad, driemajúce kolumbijské dedinky. Na malej zastávke v horách dostávam prvú lekciu: [...]
Opäť Quito a rovník
Nezávislé cestovanie má oproti predplateným zájazdom jednu obrovskú nevýhodu: vybavovanie formalít, získavanie víz, predlžovanie pobytu a hľadanie optimálneho transportu môže niekedy pochovať vaše plány v priebehu zopár minút, ak ste na čosi zabudli, alebo ak sa veci začnú uberať nepekným smerom. Teraz, na sklonku pobytu v Južnej Amerike, sa to na nás celé začína valiť. [...]
Južný Ekvádor a nostalgia v meste Cuenca
Ďalšie dni na ceste: autobus do najväčšieho ekvádorského mesta Guayaquil, dvadsaťštyri hodín v jeho horúcom podnebí, fastfood a zabudnutý hotel kdesi na špinavej zaprášenej ulici. Hýbeme sa ďalej, iným autobusom do chladnejších hôr. 7. septembra vystupujeme v meste Cuenca, a bolo načase, pretože akési decko zase ogrcalo celú podlahu a keby som vnútri ostal ešte [...]
Lima a odchod z Peru
V Lime sme strávili jeden zbytočný deň a noc v hosteli, akému sa vždy snažíme vyhýbať. Plný mladých Európanov a Američanov, pre ktorých cestovať znamená zabávať sa. Na stene vestibulu stojí týždenný plán aktivít pre unudených. Na konci každého dňa je žúr v inom pajzli. Pripojte sa a váš voľný čas sa stane záležitosťou expertov. [...]
V meste Cuzco
Do Cuzco prichádzame 26. augusta skoro ráno, po celonočnej, nie práve najpríjemnejšej ceste z Arequipy. Na stanici nás mal čakať taxikár z rezervovaného hostela, namiesto neho nás však čakalo dvesto iných taxikárov a nadháňačov. Ubytovacie zariadenia si tu osvojili zvyk čakávať svojich hostí na stanici, pretože konkurencia je tu absolútne vražedná a neraz sa stáva, [...]
Biele mesto Arequipa
21. augusta 2007, cestou do “bieleho mesta” Arequipa opäť ktosi omdlie zo symptómov rýchleho prechodu v nadmorskej výške. Poslednú polhodinu tak všetci nezúčastnene sledujeme záchranné práce na bezduchej turistke. Keď jej priateľ začne zúfalo kričať “vodu, vodu!”, okamžite využijem svoju príležitosť a podávam mu fľašu elektrolitu. Je to odporná tekutina na zavodnenie organizmu, ktorej časť [...]
La Paz
Moje prvé ranné pocity v nočnom autobuse, keď prichádzame na predmestia La Paz: všade okolo mňa zápach koky, akoby som žul celú noc. Vonku beží rovná ulica cez mesto El Alto plné slumov; všetko je pokryté snehom. Nebyť zápachu koky a farebných indiánov, cítim sa takmer ako v zimnej, pochmúrnej Varšave. Z El Alto pomaly [...]
Sucre
V Sucre si konečne užívame teplejšie počasie. Leží o tisíc metrov nižšie ako Potosí, ulice sú tu čisté a domy krásne zrenovované. V našom hoteli škrieka rozprávajúci papagáj Arara,ulice sú plné ľudí a všade vidieť nádherné farebné pletené výrobky od miestnych indiánskych kmeňov. Naomi nás opúšťa, Brian ostáva. Spolu objavujeme ďalšie vegetariánske reštaurácie, Brian však [...]
Pokojné dni mesta Salta
Napokon sme z automobilového výletu naspäť v Salte. Užívame si miestne vynikajúce pirohy zvané empanadas, ktoré tu pečú priamo v murovaných peciach. Salta je vyhláseným regiónom na výrobu empanád, obľúbených v celej južnej časti kontinentu. Pec na empanady by sa výborne hodila i na pečenie pizze; tá je v Argentíne väčšinou dosť nechutná a žiaľbohu, [...]
Uruguaj
Tesne pred úplným odchodom z Buenos Aires sa ešte na chvíľku “odblížime” asi päťdesiat kilometrov na sever loďou, do malého mestečka Colonia del Sacramento na uruguajskom pobreží. Cesta je nudná a krátka, a hoci názov “Uruguaj” znie tak exoticky, na druhej strane zátoky je všetko úplne podobné, ako v Argentíne. Mesto pôvodne vzniko vďaka pašerákom, [...]
Buenos Aires
Na našej prvej rannej zastávke vystupujem z autobusu a hneď si uvedomím, že vonku je skutočná zima a stromy majú žlté listy. Takže to bola pravda! Južná Amerika má to do seba, že jej väčšia časť leží na južnej pologuli (Argentína úplne celá). Teplomer ukazuje šesť stupňov; autobus sa pohýňa, o chvíľu prechádzame prvými predmestiami [...]
