Happy2Travel.eu

Magický Ľvov

Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.

Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.

Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.

Cestou do Vorochty

Cesta do Vorochty je ako návrat do našej vlastnej minulosti.

Treba minúť staručké železničné viadukty z prvej Československej republiky, ukryté v smrekových stráňach. Nasledovať deravú cestu s miznúcim asfaltom a stopy konských povozov, otlačené v snehu. Ak vás minú, môžete sa zviesť za pár kopejok.

Napokon sa vynoria prvé drevenice.

Ukrajinské Karpaty.

Roraíma

Roraíma je miesto, ktoré po vašej návšteve zostane s vami až do smrti. Po troch dňoch putovania cez Veľkú savanu treba ešte prejsť cez posledný pás pralesa a vyšplhať sa po jej kilometer vysokých kolmých stenách, ponorených v oblakoch.

Vtedy sa pred vami v hmle vynorí nekonečná plochá pustatina z kameňa. V ružovom piesku pomaly prelezie čierna praveká žaba, aká už nežije nikde inde na svete.

Vydajte sa po jemnej cestičke vyšľapanej v kameni tisíckami pemónskych bosích nôh.

Povstanie

Povstanie sa z času na čas vynára z Visly a zaľahne nad mestom ako smogový opar. Na brehu zatiaľ junáci strkajú špinavé prsty do spotených dierok znudených cyklistiek, policajti ich pokutujú za otvorené fľaše teplého piva.

Hlavná poľská otázka znie takto: Stáli dva mesiace relatívnej, dusivej slobody v tieni barikád, v smrade krvi a vlastných výkalov, za dvestotisíc obetí, z ktorých väčšina nemala s povstalcami a ich pocitom slobody nič spoločné?

Prekliate dilemy povstaleckého romantizmu!

Šmelinári

Obchodný duch Poliakov má mnohé podoby a je neoddeliteľnou súčasťou ich národnej identity. Na Slovensku ho najradšej poznáme pod názvom šmelinárstvo. Ale poľské šmelinárstvo má vlastnú dušu, históriu i romantiku.

Mravec v poslednom pude sebazáchovy napne šľachovité ruky, tašku stiahne z poličky a s námahou ju odtiahne do vedľajšieho kupé. Stojím uprostred mačacích zvratkov v tvare srandovných hviezdičiek. Otvorím okno a holými rukami vyhodím zo dve hrste slizkého svinstva. Ruky si utriem do bielej pokrývky operadla a vrátim ju na miesto rubom nahor.

Stredné Španielsko: Madrid, Cuenca, Consuegra

Madrid, námestie Sol: plno demonštrantov a farieb. Vyzerám podozrivo, ale môj otrasný prízvuk ich obmäkčí a môžem fotiť tajnú výrobu transparentov.

Cuenca je pri našej návšteve trošku ospalá, no s radosťou nám ukáže svoje vnady ešte pred obedňajšou prestávkou.

Consuegra v krátkych sekvenciách medzi japonskými zájazdmi. Vydriapať sa k veternému mlynu, otvoriť oči od úžasu. Ukryť sa pred šialeným fotením, bojazlivo vyliezť, otvoriť oči od úžasu.

Púšť Atacama, Čile – fotogaléria

Púšť Atacama je najsuchšie miesto na svete. Z teplej Argentíny prichádzame do sveta zaprášených kamenných mestečiek vo výške 3 000 m. n. m.

Svet sa zrazu zmenil na ploskú, neľútostnú mesačnú krajinu. V diaľke sa týčia zasnežené bolívijské vulkány, predzvesť ďalších vysokohorských púští a celej andskej náhornej planiny. Zajtra budem omdlievať zo symptómov nadmorskej výšky, žuť koku a dôvodiť s miestnymi indiánmi. Dnes si však len prisadnem k ufúľanej mačke na ospalom námestí a zavriem oči.

Valencia – fotogaléria

O druhej ráno vyrážam na lov.

Toto nie je stredná Európa: mesto sa práve zobudilo do sobotnej noci a davy ľudí sŕkajú pivo priamo na chodníkoch. Kráčam popri vyschnutom koryte rieky, ktoré sa zmenilo na parky a ihriská. Míňam mosty, usmievavé prostitútky, húfy nočných cyklistov.

Pomaly sa vynára panoráma fantastických budov. Na brehu azúrového bazéna posmeľuje nemecký dídžej svojich rodákov z integračného zájazdu. Vo fotoaparáte nastavujem dlhú expozíciu a stláčam spúšť, pozoruje ma pritom obrovské farebné oko Hemisférico. Hľadíme na seba. Obaja mlčíme.

Barcelona – fotogaléria

Príchod do Barcelony je ako jej vlastná rôznorodosť. Môžete pozorovať kontúry jej ospalých brehov z paluby trajektu, vynoriť sa z vlaku priamo uprostred štrajkujúcich študentov na Plaça de Catalunya, alebo dostopovať až na jej predmestia a rozmýšľať, či ste ešte stále v Európe.

Pre ošľahaných cestovateľov môže byť Barcelona nudným vývarom starej otrepanej Európy, ale jej ulice v sebe ukrývajú všetky storočia a umelecké slohy západnej kultúry, v hulákajúcej mäteži farieb a jazykov celého sveta.

Vodopády Iguazu – Argentína

Jedny z najkrajších vodopádov na svete nájdete na hraniciach Argentíny a Brazílie. Iguazu hučia z diaľky niekoľkých kilometrov: desiatky veľkých i malých vodopádov v nádhernej subtropickej džungli vyráža dych pri jedinom pohľade. Všetkému tróni Diablove hrdlo, obrovský lievik, v ktorom s rachotom mizne široká riava a padá do hĺbky.

Vládne tu horúčava: ešteže nás ovievajú krídla miliónov motýľov a každých niekoľko hodín prehrmí milosrdná búrka.