Momentky
Zürich temný, Zürich hriešny
Švajčiarsko rýchlym rezom – fotogaléria
Misia: Indočína
Magický Ľvov
Povstanie
Povstanie sa z času na čas vynára z Visly a zaľahne nad mestom ako smogový opar. Na brehu zatiaľ junáci strkajú špinavé prsty do spotených dierok znudených cyklistiek, policajti ich pokutujú za otvorené fľaše teplého piva.
Hlavná poľská otázka znie takto: Stáli dva mesiace relatívnej, dusivej slobody v tieni barikád, v smrade krvi a vlastných výkalov, za dvestotisíc obetí, z ktorých väčšina nemala s povstalcami a ich pocitom slobody nič spoločné?
Prekliate dilemy povstaleckého romantizmu!
Šmelinári
Obchodný duch Poliakov má mnohé podoby a je neoddeliteľnou súčasťou ich národnej identity. Na Slovensku ho najradšej poznáme pod názvom šmelinárstvo. Ale poľské šmelinárstvo má vlastnú dušu, históriu i romantiku.
Mravec v poslednom pude sebazáchovy napne šľachovité ruky, tašku stiahne z poličky a s námahou ju odtiahne do vedľajšieho kupé. Stojím uprostred mačacích zvratkov v tvare srandovných hviezdičiek. Otvorím okno a holými rukami vyhodím zo dve hrste slizkého svinstva. Ruky si utriem do bielej pokrývky operadla a vrátim ju na miesto rubom nahor.
Pád dvojičiek
Rok po leteckej havárii v Smolensku poskytol Poľsku zaujímavú lekciu spoločenských zvratov.
Všetko začalo tak dojímavo: hodinu po nešťastí sa pred prezidentským palácom vytvára spontánny smútočný dav, ktorý zjednotil cudzích ľudí bez ohľadu na názorové rozdiely. Krátky okamih jednoty.
Potom už bolo len horšie.
Pouličné modlitby cez amplión proti zradcom národa. Kríž, ktorý sa zmenil na politickú zbraň. Šepot o hmle a výstreloch. Výkriky, konflikty, nepokoje.
Pajzloobchod
Popíjanie pred obchodom je dôležitý rituál, ktorý má v Poľsku svoje stanovené pravidlá a presný názov: „vypiť pod sklepem.“
S našim obracaním krígľov v zasmradených krčmových pivniciach sme v menšine. U susedov prevláda kultúra dvojitých hrubých ponožiek v robošských bagančiach, ktoré pomaly primŕzajú k pľuvancom pred vchodom do miestnej samoobsluhy. Zatiaľ čo v slovenských a českých pajzloch značkujú cestu k toaletám ovracané schody, poľským predavačkám zo samoobsluhy stačí v podstate každý večer vyfénovať neďaleké kríky.
Pšia krev
Prvoplánový pohŕdavý postoj mnohých Slovákov k Poliakom mi najviac zo všetkého mi pripomína Dostojevského. Oravský šofér pred mojimi očami vyhodí z plného autobusu batožinu poľských pasažierov, aby mali miesto slovenskí, ktorí prišli neskôr: Poľaci nech idu pešo, alebo do riti.
A čo tak povedať vzdelanému Slovákovi, ktorý sedí oproti mne v bratislavskej kaviarni a pri svojej pýriacej sa poľskej manželke mi vysvetľuje, že poľské produkty by nechcel ani zadarmo? Po desiatich rokoch manželstva nedokáže vykoktať po poľsky ani jedinú vetu a je na to hrdý (Poľka hovorí po slovensky plynulo).
Deň jeden
Vystupujem v nepríjemnom podzemí varšavskej hlavnej stanice. Smradľavý maďarský vlak náhle opäť zmizol v jednom z tmavých tunelov. Pristúpila ku mne mladá počerná žena s nadváhou.
Ratuj ma, Pánko, dnes som ešte nejedla. Odpáľ, ty kurva. Žena hrozivo natrasie sukne a zmizne. Zhľadúvam svoju batožinu, vyložím si na chrbát ruksak a cestou míňam mladú počernú ženu s nadváhou. Ratuj ma, Pani, dnes som ešte nejedla. Dedko si vzdychne a ukáže pomaranč, babka vyloví z kabelky lepeniak. Peniaze nemáš? Vydrapne pomaranč a lepeniak, ktorý hneď vyhodí do koša. Kurvy staré lakomé.
