Vodopády Iguaçu: Brazília

Vodopády Iguaçu, BrazíliaPrvé vodopády sa zbiehajú do čoraz väčších útesovČím viac sa vzďaľujeme od trópov, tým viac sa mení počasie, teplota, prostredie. V trópoch sa každá ranka môže zapáliť a spôsobiť problémy, všetko sa hojí oveľa zdĺhavejšie, ako inde. Dnes, keď autobusom smerujeme k miernejšiemu pásmu, mi na kožný zápal na ruke ostala už len farebná spomienka na koži. Vonku sa zatiaľ pomaly mení vegetácia, v južnej Brazílii vidieť čoraz viac ihličnanov a stromov, viac či menej podobných tým našim. Menia sa i ľudia a mestá; je tu silné imigračné zázemie z Európy dvadsiateho storočia, ulice sú čistejšie a bohatšie a neraz sú celkom neodlíšiteľné od našich predmestí.

Je to čaro novodobého diaľkového cestovania: v autobuse sa svet mení priamo pred vašimi očami. Keď nastupujete, je večné tropické leto, na občasných zastávkach si pomaly všímate zmeny a vystúpite na hraniciach mierneho pásma. Jeseň je na spadnutie, v diaľke sa formuje dlhá, sychravá oblačnosť a zrazu akoby ste boli v Európe.

Vítajú nás i húfy motýľovBrazílske pohraničné mestečko Foz do Iguaçul je však zatiaľ len predzvesťou. Je tu ešte celkom teplo a stále džungľa. Trošku iná, ako napríklad v Amazonke, ale stále džungľa. Vyvezieme sa niekoľko kilometrov za mesto, do prvého miesta na kemping, aké sme v Brazílii našli. Strávime tu pokojný, príjemný večer, na aké sme počas posledných týždňov príliš veľa času nemali. Niekoľko kilometrov od nás, hneď za riekou, sa začína Argentína a trochu ďalej Paraguaj.

My sme však v prvom rade prišli kvôli slávnym vodopádom, o ktoré sa Brazília delí s Argentínou. Najprv si teda pozrieme brazílsku časť, a potom našu cestu naprieč Argentínou začneme na druhom brehu rieky.

Brazílska strana vodopádov je robená vo veľkom štýle. Začína sa v megalomanskom turistickom centre, v cene vstupenky (10 dolárov) je i povinný klimatizovaný autobus priamo k vodopádom (hoci vzdialenosť je ledva päť kilometrov).

Vodopády IguaçuSamotné vodopády, to je skôr príbeh do fotogalérie. Cez turistické chodníky prechádzajú stáda coatí, jazvecovitých zvieratiek s pyskom mravenečníka, a žobrú o jedlo. Prechádzame sa okolo série úžasných vodopádov, ostrovčekov a subtropického pralesa, ktoré sa v tomto regióne vytvorili v koryte rieky Iguaçul. Tak ako všetky významné miesta v Brazílii, vodopády sú súčasťou priemyslu masovej turistiky. Priamo v areáli, uprostred džungle, nájdete internetovú kaviareň a štýlový hotel.

Na všetko toto nám stačia dve hodiny a vraciame sa do mesta. Prekračujeme hranice s Argentínou, spolu s izraelským chalanom sa prestopujeme na argentínsku stranu a napokon berieme autobus do paralelného argentínskeho mestečka s tým brazílskym, Puerto Iguazul.

Fotogaléria » Brazília

Brazílska Amazonka – džungľa

Brazílska Amazonka rýchlo stráca svoje čaro z dobrodružných románov nášho detstva.

Z mesta Manaos rýchlo utekáme 200 km na juh, do amazonskej džungle na brehoch čoraz užších riečnych kanálov. Nachádzame tu tradičný spôsob života hŕstky osadlíkov, prudké búrky a tmavé riečne zákutia hlboko pod korunami stromov a lián.

Rio, mesto bohov

Najkrajšie výhľady najkrajšieho mesta na svete, najlepších pláží v južnej Amerike a najsnobskejších štvrtí v Brazílii (fotky najškaredších slumov na kontinente nájdete v nasledujúcom albume).

Rio de Janeiro má všetko, aby vás chytilo za srdce od prvého do posledného okamihu vašej návštevy. Je nádherné, nezabudnuteľné a najviac zo všetkého, smrteľne fotogenické.

Rio, brloh démonov

Druhá časť fotogalérie o Rio de Janeiro ponúka neporovnateľne horšie výhľady a farby sú často čiernobiele.

Pozývame vás na prechádzku jedným z vyše 300 slumov, ktoré prerastajú Mesto bohov ako rakovina.

Vodopády Iguaçu – Brazília

Nádherné vodopády na hraniciach Brazílie a Argentíny sú ako turistický sen. Úžasné výhľady, subtropická džungľa a služby na úrovni sú zárukou skvelých zážitkov.
Ale bez irónie, vodopády Iguaçu patria medzi najkrajšie miesta na Zemi a pohľad na ne vyráža dych úplne každému. Rozprávkové miesto plné motýľov a priateľských jazvecov coatí uchváti aj vás.

Rio, mesto Bohov

Rio de Janeiro, BrazíliaTento príspevok „Rio, mesto Bohov“ má druhú, integrálnu časť „Rio brloh démonov„, ktorá je zaradená mimo poradia v sekcii Poznámky k svetu za pohľadnicou

Rio, mesto Bohov: pohľad z luxusnej štvrte IpanemaNáš let z Amazonky do Rio de Janeiro, to je viac ako tritisíc kilometrov cez celé obrovské brazílske územie. Oficiálne máme štyri prestupy, v skutočnosti sme však tri lety z toho strávili v jednom lietadle, ale zakaždým si museli presadnúť na svoju novú pozíciu podľa aktuálneho lístka. Poriadok musí byť! Smiešne to bolo aj rovnakým letuškám a letuškom, ktorí nás trikrát za sebou vítali na tej istej palube a trikrát nám darovali koláčik so suchárikom. Napodiv, naša batožina, ani po toľkých namáhavých prestupoch nezmizla a do Ria sme prileteli takmer načas.

Ipanemská plážRio, mesto Bohov: je to ľahký príbeh, ktorý radi podávate ďalej, svojim priateľom, spolu s vynikajúcimi fotkami a lacnými suvenírmi. Ubytujeme sa v snobskej štvrti Ipanema. Život je tu drahší ako v ostatných častiach, tu sa však platí za bezpečnosť a radšej doplatíme, aby bolo vôbec v tomto príspevku o čom písať.

V Riu nájdete obchody z celého sveta. Je tu všetko, čo je v Európe, v Štátoch, v Japonsku; je tu aj to, čo nikde inde nenájdete. Ceny sú väčšinou vyššie, ako v ktorejkoľvek európskej krajine. Málokto sem však chodí kvôli nákupom. Vraví sa, že Rio je najkrajšie mesto na svete. Vskutku; jeho spojenie mesta, hôr, ostrovčekov a piesčitých lagún vytvára až neuveriteľne dokonalý celok farieb a tvarov, prírody a civilizácie. V Riu sú vynikajúce pláže, podmienky na surfovanie, párty. Mesto je také rôznorodé, že každá jeho štvrť dýcha vlastným životom a každá je hodna samostatného jednodenného výletu.

Lanovka na Cukrový kopčekRio de Janeiro, pre turistický priemysel jedna z piatich najnavštevovanejších destinácií na svete. Sú veci, ktoré ak práve cestujete okolo, jednoducho musíte vidieť. Na jednej strane je jasné, že všade, kam sa tu pohnete, sa budete predierať stovkami rovnakých truľov, ako vy. Pociťujem z takýchto miest úzkosť a radšej sa im vyhnem. Mnohé za to ani nestoja, svoju popularitu čerpajú z agresívneho marketingu a reputácie „must see“. Patrí medzi ne napríklad Cancún či Acapulco v Mexiku, Varadero na Kube a tisícky ostatných, preplnených nudných pláží a rezortov. Niekoľko kilometrov od nich neraz nájdete nádherné, prehliadané zátišia pre svoju dovolenku.Avšak pokiaľ ide o Rio, toto je len polovica pravdy. Nijaké iné podobné mesto totiž na svete jednoducho nenájdete. Prejsť okolo neho bez povšimnutia, to je akoby ste mohli stráviť noc so svojou obľúbenou pornohviezdou; večer by ste jej však len sucho oznámili „dobrú noc“ a zhasli ružovú lampičku, a to zo zásady, pretože to s ňou už robili toľkí pred vami.

Z Cukrového kopčeka pozorujeme najkrajší západ slnka v životeMy nie sme takíto. Počas piatich dní v meste sa tak pridávame k ostatným a klimatizovaný minibus nás bezpečne prevedie hustou premávkou k roztvorenému náručiu Ježiša, stojaceho nad mestom. Výhľad je úžasný, turistov nie je až tak veľa a modré kopcovité ostrovčeky v diaľke splývajú s pokojným Atlantikom. Prechádzame ďalej, k Cukrovému Kopčeku (Pão de Açúcar) a lanovkou to stíhame presne v momente, keď západ slnka vyrába večer s takými romantickými farbami a oblakmi, o akých som nikdy neveril, že môžu existovať len tak, bez dodatočnej fotomontáže na pohľadnici. S úžasom pozorujeme dokonale ružový súmrak a farebné svetlá mesta pod nami. Odtiene sa menia každú sekundu. Deň napokon celkom vyhasína a vraciame sa do svojho hostelu, k večeri z vynikajúceho šalátového bufetu v neďalekej reštaurácii.

Kristus SpasiteľV meste ešte navštívime starú malebnú štvrť Santa Teresa, plnú krásnych viliek a zelených zákutí. Hoci Santa Teresu pomaly prerastajú slumy a stáva sa čoraz nebezpečnejšou, sediac v hrkotajúcej električke máte skôr pocit ako na letnom, pokojnom parížskom predmestí. A takéto je pre nás napokon celé Rio: cez deň výlety, večer drinky s ostatnými Európanmi v hostelovom bare; prítmie našej ulice pod korunami stromov, pláž vzdialená sotva sto metrov. Ešte aj náš výlet do najväčšieho slumu v Južnej Amerike, samozrejme so sprievodcom, necháva pozitívne spomienky: jeden z pouličných drogových dílerov daruje Justyne kvetinku a otrhané, usmiate deti pred nami vďačne pózujú do fotoobjektívu.

Panoráma Ria a okoliaKeď v sobotu, 21. apríla 2007 presadáme z klimatizovaného mestského autobusu do diaľkovej linky smerom na argentínske hranice, môžeme konštatovať, že napriek všetkým správam o kriminalite sa nám tu na hlave neskrivil ani vlások. Keď si nechcete skriviť vlások ani vy, pokračujte k našim textom o nádherných vodopádoch na brazílskych hraniciach.Ak však nedbáte, pozývam vás na druhú a absolútne kľúčovú časť rozprávania o Riu: Rio, brloh démonov…

Kontextové odkazy:

Poznámky k svetu za pohľadnicou » Rio, brloh démonov

Fotogaléria Brazília

Brazílska Amazonka – džungľa

Brazílska Amazonka rýchlo stráca svoje čaro z dobrodružných románov nášho detstva.

Z mesta Manaos rýchlo utekáme 200 km na juh, do amazonskej džungle na brehoch čoraz užších riečnych kanálov. Nachádzame tu tradičný spôsob života hŕstky osadlíkov, prudké búrky a tmavé riečne zákutia hlboko pod korunami stromov a lián.

Rio, mesto bohov

Najkrajšie výhľady najkrajšieho mesta na svete, najlepších pláží v južnej Amerike a najsnobskejších štvrtí v Brazílii (fotky najškaredších slumov na kontinente nájdete v nasledujúcom albume).

Rio de Janeiro má všetko, aby vás chytilo za srdce od prvého do posledného okamihu vašej návštevy. Je nádherné, nezabudnuteľné a najviac zo všetkého, smrteľne fotogenické.

Rio, brloh démonov

Druhá časť fotogalérie o Rio de Janeiro ponúka neporovnateľne horšie výhľady a farby sú často čiernobiele.

Pozývame vás na prechádzku jedným z vyše 300 slumov, ktoré prerastajú Mesto bohov ako rakovina.

Vodopády Iguaçu – Brazília

Nádherné vodopády na hraniciach Brazílie a Argentíny sú ako turistický sen. Úžasné výhľady, subtropická džungľa a služby na úrovni sú zárukou skvelých zážitkov.
Ale bez irónie, vodopády Iguaçu patria medzi najkrajšie miesta na Zemi a pohľad na ne vyráža dych úplne každému. Rozprávkové miesto plné motýľov a priateľských jazvecov coatí uchváti aj vás.

Dole prúdom Amazonky

Plavba riekou AmazonNaša cesta pokračuje: prichádzame do prístavu a naloďujeme sa na loď Amazonia StarNáš zážitok na Amazonke sa však tým ešte nekončí. 11. apríla sa naloďujeme na riečnu loď Amazonia Star a odrážame od brehov Manaus smerom na východ, po prúde Amazonky. Našim cieľom je ďalšie riečne mesto Santarém, vzdialené okolo 800km. Samozrejme, na Amazonke nie je nič také jednoduché. Nalodíme sa o jedenástej dopoludnia, hodinu pred plánovaným odchodom, no o ôsmej večer loď ešte stále stojí na svojom mieste v prístave! Začína nám byť jasné, že majitelia lode majú trochu iné priority, než je preprava osôb.

Takmer všetci pasažieri sme natlačení v jednej miestnosti s rozmermi 20×10 metrov. Myslím tým niečo okolo 300-350 osôb každého veku a pohlavia. V miestnosti doslova nie je priestor na nič iné okrem hamakov. Visia za sebou v niekoľkých presných radoch; keď ležíte v tom svojom, lakťami sa akurát dotýkate svojho suseda. Cesta na toaletu, alebo vôbec zmena ležiacej polohy, vyžadujú veľa trpezlivosti od vás aj vašich susedov.

Naši spolucestujúci. V jednej spálni cestuje namačkaných 300 a viac ľudíLoď sa napokon večer pohýna a nasledujúce dva dni trávime všetci v detskom kriku a chrápaní starcov, v neuveriteľnej permanentnej mäteži tiel a v hygienických podmienkach, nad ktorými by každý „správny Európan“ od hnusu nahlas pregĺgal.

I napriek tomu, cestu sme si obaja nesmierne užívali. Mali sme možnosť zažiť to, čo bývalo úplne bežným spôsobom prepravy v minulých storočiach. Naša loď bola totiž očividne v prvom rade určená na prepravu nákladu, nie ľudí.

Napokon vystupujeme z lode. Pohľad na luxusný jachtársky rezort Alter do ChaoTí, ktorých sme tam však stretli, boli nesmierne priateľskí a žičliví. Už po prvom jedle nás všetci poznali, keď sme si na ich údiv a zdesenie nakladali suchú ryžu, odmietali varené kura s párkom a vyslovovali to čudné slovo „vežetarianus“. Dva dni na Amazonke, to je hnedá riečna voda v kohútikoch zasvinenej hromadnej kúpeľne, zápach môjho potu, rozširujúci sa kožný zápal na ruke, prdy a chrchle susedov.

Neskutočné, rovníkové východy a západy slnka nad obrovskou Amazonkou, dlhé hodiny státia v prístavoch a skrivené chrbty nosičov nákladu, lebo mechanizácia do tohto vzdialeného kúta sveta ešte stále nedorazila. Väčšina ostatných cestujúcich pokračuje až do samotnej delty, ďalšie tri dni na palube. Úprimne im nezávidím.

Naši spolucestujúciMy tú istú cestu prechádzame lietadlom za päťdesiat minút. Odlet z takmer dedinského letiska v Santarém pripomína čosi ako rodinnú oslavu na autobusovej stanici vo Veľkom Krtíši: odbavovací pracovník nám najprv predstaví všetky svoje kolegyne. Následne prechádzame cez ochranku v podobe dvoch distingvovaných dám v strednom veku; hanblivými otázkami sa uistia, že so sebou nemáme zbrane ani nijaké nebezpečné predmety. Cesta ku lietadlu vedie kríkovou alejou vrúbenou náučnými drevenými stĺpmi nesúce nápisy ako „v lietadle prosíme nefajčiť“, „používajte bezpečnostné pásy“ a pod.

Lietadielko sa napokon unavene rozbieha po letiskovej dráhe a Amazonka nám daruje svoj posledný, najúchvatnejší východ slnka z výšky niekoľkých kilometrov. Rómeo a Júlia by zaňho obetovali i posledné groše, my sa len k sebe túlime a ospalo klipkáme očami.

Kontextové odkazy:

Video – brazílska Amazonka

Fotogaléria Brazília

Brazílska Amazonka – džungľa

Brazílska Amazonka rýchlo stráca svoje čaro z dobrodružných románov nášho detstva.

Z mesta Manaos rýchlo utekáme 200 km na juh, do amazonskej džungle na brehoch čoraz užších riečnych kanálov. Nachádzame tu tradičný spôsob života hŕstky osadlíkov, prudké búrky a tmavé riečne zákutia hlboko pod korunami stromov a lián.

Rio, mesto bohov

Najkrajšie výhľady najkrajšieho mesta na svete, najlepších pláží v južnej Amerike a najsnobskejších štvrtí v Brazílii (fotky najškaredších slumov na kontinente nájdete v nasledujúcom albume).

Rio de Janeiro má všetko, aby vás chytilo za srdce od prvého do posledného okamihu vašej návštevy. Je nádherné, nezabudnuteľné a najviac zo všetkého, smrteľne fotogenické.

Rio, brloh démonov

Druhá časť fotogalérie o Rio de Janeiro ponúka neporovnateľne horšie výhľady a farby sú často čiernobiele.

Pozývame vás na prechádzku jedným z vyše 300 slumov, ktoré prerastajú Mesto bohov ako rakovina.

Vodopády Iguaçu – Brazília

Nádherné vodopády na hraniciach Brazílie a Argentíny sú ako turistický sen. Úžasné výhľady, subtropická džungľa a služby na úrovni sú zárukou skvelých zážitkov.
Ale bez irónie, vodopády Iguaçu patria medzi najkrajšie miesta na Zemi a pohľad na ne vyráža dych úplne každému. Rozprávkové miesto plné motýľov a priateľských jazvecov coatí uchváti aj vás.

 

 

Amazonka

Cestou do amazonského vnútrozemiaDo Brazílie prichádzame tak, ako to mám rád: po zemi, najprv v preplnenom taxíku a potom peši, s preplnenými ruksakmi. Je tu plno povaľačov,pašerákov, pochybných indivíduí. Nádherné, farebné miesto.

Taxikár, ktorý nás na brazílskej strane vezme niekoľko ďalších kilometrov na juh, je šialený idiot. Po úzkej ceste plnej dier si to švihá 130, v istom momente začne predbiehať auto, ktoré práve cez protismerný pruh predbieha kamión. Nikto nechce ustúpiť, nasledujúcich päťsto metrov prejdeme ľavou stranou v hlinenom zráze za okrajom cesty. O polhodinu určite stretávame jeho rodinného príslušníka: po našom opätovnom pokuse o predbiehanie začne džíp pred nami dôkladne kľučkovať po celej šírke cesty; takto prejdeme až do konca, posledných päťdesiat kilometrov.

Je noc na 4. apríla; čaká nás posledných 700 kilometrov ku Amazonke cez brazílsku džungľu, tentoraz autobusom. Cesta, ktorou prechádzame, bola ešte pred niekoľkými rokmi len z hliny a napriek tomu, že je to jediné cestné spojenie medzi Venezuelou a Brazíliou, väčšiu časť roka bola kvôli dažďom nepriechodná. Výmenný obchod medzi obomi krajinami i tak vtedy nestál za reč a pašeráci si už svoje cesty našli. V noci sa na chvíľu zobudím; autobus sa pohybuje krokom, obchádza popri ceste obrovské hlinené krátery. Všetko je obklopené džungľou a po asfalte ani stopy. Zrejme sme sa už dostali ďalej, ako samotní cestári. Táto cesta má ešte jedno špecifikum: kedysi nad ránom sme na nej nepozorovane preťali rovník a prešli sme na južnú pologuľu.

Príroda brazílskej Amazonky: takto rastie kešu orechRáno pristávame na brehu Amazonky, v polmiliónovom meste Manaus. Manaus v ničom nepripomína fakt, že sa nachádzame priamo srdci najväčšieho lesa na svete, divočiny takej neznámej a obrovskej, že na mape Južnej Ameriky pokryjem svojou dlaňou tisícky kilometrov jej priestoru bez jedinej cesty a zmienky civilizácie.

Nie, Manaus naozaj nič podobné nepripomína. Je plný fabrík a slumov, po džungli tu niet ani pamiatky v okolí desiatok kilometrov. Viac ako dve storočia exportu kaučuku a dreva v okolí Manausu nám dnes dávajú tušiť, čo sa onedlho stane s ostatnými časťami amazonského povodia, ak veci pôjdu súčasným tempom.

Jediným príjemným miestom je tu námestie s budovou opery a klasickou hudbou z reproduktorov. Ubytujeme sa hneď oproti a vyrazíme do smrteľnej páľavy a stopercentnej vlhkosti vzduchu. Prší tu náruživo a niekoľkokrát za deň.

Sútok dvoch prítokov Rio Negro a Amazon. Každá rieka má odlišnú farbu toku.Manaus sme navštívili najmä kvôli možnosti výletov do amazonskej džungle. V cestovnej kancelárii nás čaká prvé sklamanie, ponuky agentov sú úplne rovnaké a najviac zo všetkého pripomínajú dôchodcovské exkurzie. Ceny sú navyše prekvapujúco vysoké a ísť na vlastnú päsť, s prenajatým kanoe a sprievodcom, vychádza ešte oveľa viac. Nakoniec si predplatíme päťdňový pobyt v drevenom tábore, v cene je zahrnutý transport, jedlo, skrátka všetko. Či chceme, či nechceme, Amazonka v našej cenovej kategórii nesľubuje nijaké dobrodružstvo.

A vskutku; na druhý deň prechádzame asi 100km od mesta, do drevených domčekov na brehu jazera. Na mieste nás už čaká obed (samozrejme, vopred objednané vegetariánske jedlo tam nenájdeme) a sprievodca, ktorý nijako neskrýva svoj pohŕdaý postoj voči cudzincom. Pobyt bol napokon presne taký, ako som sa obával: niekoľkohodinové výpady do džungle s dvojicou ďalších turistov, atrakcie a teplé jedlá podľa programu, nočná fotografia s aligátorom.

V amazonských ramenáchTiesnivý pocit, keď prechádzame nádhernými, zarastenými riečnymi ramenami s džungľou nad našimi hlavami, temnou a hučiacou životom: tu by sme mali vystúpiť so svojim stanom a výbavou a na dva týždne presadnúť do ďalšieho kanoe, ktorého majiteľ už nehovorí po anglicky a nebude nám na večeru vysmážať hranolky. Hoci sme stále ďaleko od skutočného pralesa, ktorý sa rodí a umiera vo vlastnom nekonečnom cykle už tisíce rokov, týchto zopár dní nám aspoň dáva tušiť, aký svet to tu okolo nás vlastne pulzuje.

Zomknuté koruny stromov vytvárajú prítmie, cez stromy prerastajú parazitické kríkovité dreviny a cez ne ešte ďalšie a ďalšie. Každá smrť je tu zároveň životom a nádejou pre iných. Všetci žerú všetkých: vtáky, ryby, hmyz, cicavce. Útočia na nás stovky komárov, okolo hláv lietajú flotily netopierov a požierajú komáre. Mútna, hnedá rieka hostí pirane, sting raye, sladkovodných delfínov. Plávanie v nej, to je zážitok z miniatúrnych čiastočiek, ktoré akoby vodu zhusťovali; kde-tu mihnúce sa telo ryby a ľahká panika, i napriek tomu, že pirane majú skutočne na robote čokoľvek iné než obhrýzanie ružových, hlúpych bytostí špliechajúcich okolo seba.

Príroda brazílskej Amazonky: brieždenie v džungliNa mieste, kde sme, niet nijakých domorodcov. Tých nájdete stovky kilometro odtiaľto, v špeciálnych uzavretých rezeráciách, ktoré patria iba im. Počas pobytu v džungli sa však prinajmenšom dá získať tušenie, aký typ života museli viesť pred objavením civilizovanými ľuďmi, a aký typ života naďalej vedie tých niekoľko, ešte stále izolovaných kmeňov na tomto kontinente. Permanentný strach z okolia, deň v šere korún stromov, divokosť a násilie ako základná definícia ich interakcie s večne ohrozujúcim prostredím. Každý presun na drevených kanoe, tichých a rýchlych ako smrť, lebo v Amazonke sa všetko, čo stojí za zmienku, odohráva na vode. Lov, transport, zmena počasia, všetko je spojené so stavom a úrovňou nekonečných, prepojených riek.

Dnes je formálne začiatok zimy, teda obdobia dažďov. Búrky naberajú na intenzite a ich počet za deň sa pomaly znásobuje. I napriek tomu, pri našich výletoch po úzkych lesných ramenách je jasne viditeľná čiara hladiny vody, akú všetky rieky v okolí dosiahnu za niekoľko týždňov. Rysuje sa na kmeňoch stromov a siaha neuveriteľné takmer štyri metre nad terajšiu úroveň. Tvár okolia sa vtedy výrazne zmení, suchomylné zvieratá ustúpia hlbšie a ľudia, naopak, budú môcť cestovať ľahšie a rýchlejšie. V oblasti Amazonky niet takmer nijakých ciest, všade sa však dostanete loďou, na náštevu k susedom, do obchodu, do školy, ale aj o tritisíc kilometrov ďalej.

V amazonských ramenáchSamotná rieka Amazonka je neuveriteľne široká a obrovská rieka, ktorá preteká naskrz Južnou Amerikou zo západu na východ. Čo ju však robí skutočne neporaziteľnou, sú stovky riek a tisíce ramien, ktoré sa do nej vlievajú a ktoré vytvárajú navzájom prepletenú sieť, zasahujúcu i ďaleko tam, kde už o existencii nejakého hlavného koryta tušia ľudia len veľmi hmlisto.

Tak je to i v oblasti, v ktorej trávime našich niekoľko dní turistických penzistov. Na hlavnom koryte Amazonky sme pri príchode pozorovali zaoceánske obchodné lode s kamiónmi a kontajnermi, tu, sto kilometro ďalej po prítokoch, míňame samoobsluhu hojdajúcu sa na brehu jazera, oproti nám prechádza kanoe – školský autobus s čvirikajúcimi deťmi a ľudia vracajúci sa z práce (hoci drvivá väčšina ľudí je tu celkom bez príjmov a žijú len z toho, čo si dopestujú a vymenia). Raz zamávame loďke s mladomanželmi, nevestin závoj čerí vodu z oboch strán uzučkého motorového člna. Ľudia sú všade, v každom prostredí a tak či onak, ich život sa zakaždým krúti okolo tých istých potrieb a záujmov.

Kontextové odkazy:

Amazonka video

Fotogaléria Brazília