Je 19. január 2008, spím a snívam:
snívam, že sa zobúdzam na ďalšom letisku v akejsi pochmúrnej krajine. V hlave mi búši opica, akú môže spôsobiť len výnimočne lacné víno, alebo desiatky hodín cestovania cez časové pásma a polovicu zemegule. Ľudia okolo nás sú chladní a nevšímaví; je tu čisto ako v bohatých ázijských krajinách, no tváre patria väčšinou belochom. Ruksaky napokon hádžeme do kufra cudzieho auta a vyrážame cez upršané polia a prázdne dediny k cieľu našej cesty. Pozorujeme svet spoza vodičovho chrbáta, sme dezorientovaní, v ľahkej panike očakávame aspoň náznak čohosi známeho, čo nám priradí toto miesto k nejakému kontinentu a krajine.
Vtedy sa na chvíľu rozptýli hmla, otváram oči: v diaľke sa mihne kopec a obrysy bratislavského hradu. Pozerám sa na svojich rodičov, otec mlčky šoféruje a mama sa podchvíľou presviedča, že ešte stále sedíme na zadných sedadlách. Je to čudný pocit: sme smutní, lebo stále nemáme dosť a kdesi za rohom čakajú ľudia a miesta, ktoré sme museli vynechať. My sa k nim však vrátime.
Je neskutočný, je nečakaný, no stále sladký: KONIEC SNOV V STREDNEJ EURÓPE
–
Nádherné malajzijské vnútrozemie: chladné vrchy, pahorky pokryté čajovými kríkmi a neodolateľné indické reštaurácie v malých mestečkách. Multikultúrna spoločnosť? Táto krajina nám môže dať svoje praktické lekcie. Indovia, Číňania, Malajzijčania; Budhizmus, kresťanstvo a hinduizmus svorne nažívajú s moslimskou náboženskou väčšinou. Výsledok: priateľskí, svorní ľudia a nezabudnuteľná farebná koláž či už ide o telesné črty, jedlo alebo oblečenie.
–
Pokračujeme v našej ceste po juhovýchodnej Ázii. Kuala Lumpur v Malajzii je plné šialene obrovských mrakodrapov, ale aj farebných ľudí z celej Ázie. Číňania, Indovia, Malajzijčania a Arabi sa miešajú s turistami, biznismeni sa ponáhľajú do svojich mercedesov a nádherné tuniky povievajú na usmiatych moslimkách.
–
Pomaly sa spamätávame z prvých dní v Ázii. Život tu plynie celkom inak ako v divokej, veselej latinskej amerike: pokojní a usmievaví ľudia vo večne uponáhľanom meste, žiarivo oranžoví budhistickí mnísi, pagody, rikše. Onedlho si odskočíme na chvíľu do Singapuru a Malajzie a potom začíname naše dlhé putovanie smerom ku strednej európe.
–
–
Ľahký život panamský: stredná Amerika nás privítala ako sa patrí, lenivým pobrežím karibiku a končiacou hurikánovou sezónou. Na tomto súostroví žije zopár tisícov potomkov afrických otrokov a gringovia na svojich jachtách. Všetci hovoria po španielsky a po anglicky, pozostatok starých koloniálnych čias. Atmosféra ako vystrihnutá z videoklipu reggae hitov.
–
05/11/2007, 17:00 GMT-05:00. Cartagena, región Bolívar, pobrežie Karibského mora, Kolumbia. Nadmorská výška: 2 m.
Nádherné koloniálne mesto Cartagena, spiace v karibskom úpale a tancujúce počas karibských nocí. Rozpadávajúce sa starobylé budovy, povaľači, špinavé ulice. Náš posledný pohľad na tento nezabudnuteľný kontinent: zajtra skoro ráno odlietame do stredoamerickej Panamy. Zbohom, Južná Amerika.
–
29/10/2007, 11:56 GMT-05:00. Valle Cocora, Zona Cafeteria, región Quindia, Kolumbia. Nadmorská výška: 2.300 m.
Na našom expresnom kolumbijskom turné sme sa zastavili v kraji nekonečných kávových plantáží, nádherných mestečiek a typických kolumbijských paliem. Rastú tu na strmých úbočiach a pamätajú kokaínových partizánov, kvôli ktorým bol tento región ešte donedávna pre turistov neprístupný.
–
26/10/2007, 13:47 GMT-05:00. Medellín, Kolumbia. Nadmorská výška: 1.540 m.
Medellín je ako celá Kolumbia: farebný, plný vibrujúceho života na uliciach, opradený hlúpymi predsudkami. Kedysi najnebezpečnejšie mesto na planéte kvôli kokaínovým kartelom a Pablovi Escobarovi, dnes rušná a priateľská metropola s podnebím večnej jari. Na fotografii je socha anjela od slávneho medellínskeho maliara Fernando Botero na rovnomennom námestí.
–
22/10/2007, 12:15 GMT-05:00. Bogotá, hlavné mesto Kolumbie, provincia Cundinamarca. Nadmorská výška: 2.600 m.
Jedno z najväčších miest tohto kontinentu: takmer 8 miliónov obyvateľov, ulice plné života, smogu a krásnych koloniálnych budov. V Bogote onedlho zistíme, či Spojeným Štátom Americkým stojíme aspoň za to, že nám dovolia prejsť cez ich letisko do Ázie. Ak nie, čaká nás Európa. Ktorá to bola krajina neobmedzených možností?…
–
18/10/2007, 14:38 GMT-05:00. Južná Kolumbia, nadmorská výška: 3.000 m.
Jeden z mnohých uštipačných cestovateľských vtipov hovorí, že z Kolumbie neexistuje veľa fotiek, lebo cestovatelia sa tam buď boja priniesť fotoaparát, alebo im ho tam práve ukradli. My si zatiaľ užívame oné krásne odlišnosti, ktoré robia cestovanie také zaujímavé: teta v staničnom bufete ma zásadne oslovuje “miláčik”, ľudia nás zastavujú na ulici a zvedavo sa vypytujú na náš pôvod.
No nedajte sa pomýliť: na uliciach Bogoty je potrebná extrémna opatrnosť pred šialenými šoférmi a každodennými prepadmi.
–
15/10/2007, 15:27 GMT-05:00. El Mariscal, Quito, Ekvádor. Nadmorská výška: 2.850 m.
Tretí svet a jeho každodennosť. Každý väčší obchod či reštaurácia má svoju ozbrojenú ochranku. Nepriestrelné vesty a samopaly chcú byť stranou sporu, ktorá bude vždy navrchu. Každé mesto má svoje slumy, tie exportujú prepady a lúpeže do ulíc bohatších štvrtí.
Nič však nie je dokonalé; so štipkou obozretnosti tu nájdete nádherné krajiny a priateľských, neskazených ľudí, ktorí sa s vami podelia aj o to posledné, čo im ostalo.
–
07/10/2007, 16:29 GMT-05:00. El Mitad del Mundo, neďaleko Quito. Zemepisná šírka: 0° 00′ 00′′ .
Už ste boli na rovníku? Stojí to za to: vážite tu zopár gramov menej, ako na póle, ľahšie tu postavíte vajíčko na klinec a vôbec, všetko sa vám bude zdať iné. Turisti sa vedia tešiť z každej blbosti; výlet to bol ale pekný…
–
05/10/2007, 13:49 GMT-05:00. Útulok pre týrané zvieratá Hacienda Santa Martha, mesto Tambillo, región Pichincha. Nadmorská výška: 3.000 m.
Odchod z nášho dobrovoľníckeho projektu: rozlúčiť sa s gigantickými korytnačkami, do ktorých pancierov majitelia na záhrade strieľali z pušky. Poslednýkrát poškrabkať jazvecovité zvieratko coatí, slepé, pretože mu oči vypálili cigaretou. Nechávame za sebou opice, pumu, jaguára a mäsožravé ondatry: je čas pohnúť sa ďalej.
–
26/09/2007, 15:31 GMT-05:00. Útulok pre týrané zvieratá Hacienda Santa Martha, mesto Tambillo, región Pichincha. Nadmorská výška: 3.000 m.
Dva týždne bez cestovania? Na chvíľku sme sa zastavili v útulku neďaleko hlavného mesta. Budujeme novú klietku pre jaguára uprostred oblačného lesa, kŕmime opice a dikobrazy. Naše sny stráži tento nádherný doberman s rakovinou a 14 levov, ktoré polícia zhabala cirkusom pre kruté zaobchádzanie.
–
19/09/2007, 05:47 GMT-05:00. Úpätie vulkánu Chimborazo, región Chimborazo, stredný Ekvádor. Nadmorská výška: 5.600 m.n.m.
Na vrchol vulkánu sme nevyšli. Po piatich hodinách na ľadovom poli, rovnako ako ostatné štyri skupiny horolezcov, museli sme sa vrátiť. Terén bol príliš náročný aj pre profesionálov z inej skupiny, pridali sa problémy s nadmorskou výškou. Napokon sme radi, že sme v poriadku.
–
17/09/2007, 13:30 GMT-05:00. Úpätie vulkánu Chimborazo, región Chimborazo, stredný Ekvádor. Nadmorská výška: 5.350 m.n.m.
Prvá aklimatizačná fáza pre pokus o výstup na najvyšší vrch Ekvádoru, vulkán Chimborazo (6.310 m.n.m.). Zajtra sa presúvame do poslednej horskej chaty pred vrcholom a v noci vyrážame. Či sa nám to podarí, či nie, nie je dôležité: zážitok je náš! Takže o polnoci na 19. septembra nášho času nám držte palce; na Slovensku bude vtedy akurát ráno.
–
09/09 – 10/09/2007, GMT-05:00. Cuenca, južný Ekvádor. Nadmorská výška: 2.500 m.
Po niekoľkých mesiacoch života medzi krajinami, hostelmi a autobusovými stanicami sme na niekoľko dní zakotvili medzi týmito priateľskými ľuďmi. Stačí sedem mesiacov na ceste a úplne normálna, krásna rodina je pre nás ako zázrak. Patetické rečičky? Skúste si to sami! Ako vždy, ľudia sú tým najväčším zážitkom nášho cestovania.
–
04/09/2007, 08:37 GMT-05:00. La Ruta Panamericana, 220 km od hlavnéno mesta Lima, pobrežie Tichého oceánu. Nadmorská výška: 0 m.
Vonku je hmla a mrholí. Z ľavej strany rozbúrený Pacifik, z pravej – ruiny slumov po nedávnom zemetrasení. Prechádzame okolo jeho epicentra: ľudia bývajú v stanoch priamo pri svojich zničených domoch, ulice sú plné sute a kopcov z hliny a tehál.
–
29/08/2007, 13:19 GMT-05:00. Machu Picchu, región Cusco, južné Peru. Nadmorská výška 2.000 m.
Je predražené, plné turistov. Po všetkých formalitách spojených so vstupom máte chuť vykašľať sa na to a obrátiť sa čelom vzad. Ak ste to spravili, prišli ste o jedno z výnimočných, úchvatných diel ľudskej civilizácie a o zelené hory, ukryté v oblakoch. Machu Picchu je viac, ako len siedmy div sveta.
–
22/08/2007, 13:28 GMT-05:00. Arequipa, región Arequipa, južné Peru.
Konečne sme opustili Bolíviu, dúfame že i hnačky a žalúdočné infekcie. Užívame si nových ľudí a nové prostredie, onedlho odchádzame do Cuzco a na preslávené Machu Picchu.
–
12/08/2007, 06:50 GMT-04:00. La Florida, región Santa Cruz, oblasť Amazonky, východná Bolívia.
Posledný východ slnka pred návratom do civilizácie. Strávili sme desať dní v oblasti národného parku Noel Kempff Mercado. Jedno z posledných miest, kde ešte nájdete tisícročné pralesy, divoké zvieratá a obrovské územie bez akýchkoľvek ľudí. V nohách máme dvesto kilometrov pešo, s plnou výbavou a zásobami. Všetko ostatné je kdesi vnútri; tieto spomienky budeme musieť pomaly tráviť počas ďalších rokov nášho života.
–
31/07/2007, 11:23 GMT-04:00. San Ignacio de Moxos, Región Beni, oblasť Amazon, Bolívia.
Do San Ignacio treba cestovať cez celú Bolíviu, presadnúť do zaprášeného nákladiaku a ďalšie štyri hodiny sa trmácať cez bažiny plné krokodílov a vodného vtáctva. Našli sme tu folklórny festival amazonských indiánskych kmeňov, život bez turistov a neuveriteľne priateľských ľudí. Ešte stále sú teda na svete miesta, kde sa ľudia zabávajú a hľadajú šťastie bez ohľadu na peniaze, masmédiá a politické inštitúcie.
–
22/07/2007, 12:53 GMT-04:00. Dedina Tarabuco, 65 km od mesta Sucre, južná Bolívia. Nadmorská výška 3.200 m.
Konečne sme na chvíľku prišli do teplejšieho pásma. Štrajkujúcich baníkov vystriedali protesty nad polemikou o zmene hlavného mesta (štrajkuje sa tu stále, každý dôvod je dosť dobrý). Miestni umelci predávajú na trhu svoje nádherné farebné odevy, deti a starenky ospalo žmurkajú v poludňajšom slnku. Toto je Bolívia, akú milujem.
–
17/07/2007, 17:05 GMT-04:00. Mesto Potosí, región Potosí, Bolívia. Nadmorská výška 4100 m.
Krajina a chaos: druhý deň štrajkov a cestných blokád baníkov v celej Bolívii. Sme uväznení priamo v epicentre, v baníckom meste Potosí. Armáda ani polícia nezasahujú, baníci majú zbrane i výbušniny (dynamit tu kúpite v akomkoľvek pouličnom stánku). Čakáme na možnosť prechodu cez barikády; koľko dní, to nikto nevie.
–
11/07/2007, 13:56 GMT-04:00. Mesto Uyuni, Soľná púšť, juhozápadná Bolívia. Nadmorská výška 3669 m.
Stráviť viac ako týždeň v Uyuni sa nám zdá byť príliš veľa. Takúto príležitosť sme si však nemohli nechať ujsť: dnes nás navštívila jeho magnificencia, prezident Bolívie Evo Morales. George W. Bush ho považuje za zlého človeka.
–
07/07/2007, 11:22 GMT-04:00. Mesto Uyuni, Soľná púšť, juhozápadná Bolívia. Nadmorská výška 3699 m.
Tak napokon sme v Bolívii. Hotely bez kúrenia, v izbách teplota blízka bodu mrazu. Neuveriteľná bieda, lakomstvo, nevrlí, agresívni obyvatelia. Vitajte v najchudobnejšom regióne piatej najchudobnejšej krajiny na svete.
–
30/06/2007, 17:55 GMT-04:00. Mesačné údolie, púšť Atacama, Severné Čile.
Spln mesiaca v čílskej púšti: posledné slnečné lúče, pieskové duny pomaly strácajú farbu a pahorky zo soľných minerálov zapadajú v súmraku. O niekoľko dní nasadáme do vysokohorského vláčika a v dvadsaťstupňových mrazoch sa prehupneme do Bolívie. Púšť a andské vulkány; teplotné extrémy Južnej Ameriky.
–
22/06/2007, 13:20 GMT-03:00. Dedinka Los Molinos, Severná Argentína, niekde v púšti medzi Cafayate a Salta.
Už tretí deň prechádzame prenajatým autom cez púšte, vyprahnuté farebné hory a lesy gigantických kaktusov. Nie sú tu turisti ani cestovné kancelárie, len my, naši poľskí kamoši Lukasz a Aška a indiánske pueblá pri prašnej, štrkovej ceste. Neschádzame pod 1.500 m.n.m., obrovské Andy budú odteraz našimi nerozlučnými spoločníkmi.
–
18/06/2007, 12:48 GMT-03:00. Salta, Severná Argentína. Nadmorská výška: 1190m.n.m.
Nachádzame sa okolo 400km od hraníc s Bolíviou: nechali sme za sebou zimu i sneh a vstupujeme na územie Ánd s nadmorskými výškami, oproti ktorým je náš Gerlach Žitným ostrovom. Všetko je O.K., ak nerátam fakt, že ma bolí hrdlo a včera sa ma pokúsil okradnúť steward v autobuse, v ktorom sme cestovali…
–
10/06/2007, 10:10 GMT-03:00. Bariloche, Provincia Río Negro, región Los Lagos, Argentína.
Práve sa začala zimná sezóna: hory naokolo sú pokryté snehom a neustále padá ďalší. Náš spolubývajúci z hostela, inštruktor jazdy na snowboarde, sa včera presťahoval bližšie k lyžiarskym svahom (a turistkám). My sa sťahujeme na sever do teplejších krajín, dnes dávame zbohom Patagónii.
–
05/06/2007, 12:29 GMT-03:00. Bariloche, Provincia Río Negro, región Los Lagos, Argentína.
Polojasno, 8 C a teplota stále stúpa. Naša posledná zastávka v Patagónii, ešte raz si užijeme krásne chladné počasie, sneh a ľadovce. Bariloche je také malé Švajčiarsko, hory a malebné drevenice: na večeru švajčiarske fondue, potom ešte zavolám sestre do Švajčiarska a vrátime sa do hostelovej izby, v ktorej bývame s dvomi Švajčiarkami.
–
04/06/2007, 10:57 GMT-04:00. Puerto Montt, Provincia Llanquihue, X región Los Lagos, Čile.
Pred chvíľou sme sa vylodili z nákladného trajektu Puerto Eden, výtlak 4 402 ton, max. rýchlosť 14 uzlov. Štyri dni v patagónskych ramenách a na otvorenom Pacifiku, ešte stále sa mi čosi hýbe v žalúdku a raňajky sa nepokojne pýtajú von… Sychravé, šedé mesto, cudzie tváre; za dve hodiny odchádzame naspäť do Argentíny. Pekný večer Slovensku.
–
31/05/2007, 11:26 GMT-04:00. Puerto Natales, XII provincia Magallanes y de la Antartica Chilena, Čile.
Po celonočnom snežení polojasno, mierne nad nulou, občasné snehové prehánky. Vybrať handry z práčovne, ruksaky z hostela, najesť sa, nalodiť. Stihneme to, kým sa mi premočí Goretex na letných teniskách?
31/05/2007, 11:05 GMT-04:00. Puerto Natales, XII provincia Magallanes y de la Antartica Chilena, Čile.
Ranný prístav: práve dorazila loď Puerto Eden, ktorou večer odchádzame cez desiatky fjordov, ľadovce, ostrovy a morské ramená niekoľko stoviek kilometrov na sever. Držte nám palce, nech nám Pacifik praje, nech vyjde počasie a aby sme nemuseli stráviť štyri dni so sáčkami na morskú chorobu pri ústach…
–
30/05/2007, 12:55 GMT-04:00. Parque Nacional Torres del Paine, XII provincia Magallanes y de la Antartica Chilena, Čile.
–
27/05/2007, 13:17 GMT-04:00. Puerto Natales, XII provincia Magallanes y de la Antartica Chilena, Čile.
–