Happy2Travel.eu

Utečenecký tábor Umpiem Mai, hranice s Barmou, severozápadné Thajsko

15. 05. 2012, 13:00 UTC +07:00, 26 °C, 1 100 m.n.m.

Zaw Win, politický utečenec z Barmy: „za politické aktivity ma v roku 1988 odsúdili na 15 rokov väzenia, odsedel som si 8. Po pár rokoch ma začali opäť hľadať. Nasledovala by moja smrť, zmiznutie alebo ďalšie väzenie a mučenie. Vtedy som zobral ženu a rodinu a vypadol som odtiaľ.“ Zaw Win drží v ruke Čiernu knihu barmských politických väzňov, na stránke so svojou vlastnou fotografiou.

Čítať viac

Tesne po súmraku je ulica takmer prázdna. Odrazu však vidieť, kto je tu pánom. Chvíľu pozorujem maďarskú šľapku, jej švajčiarskeho pasáka a ich líbyjského dílera. Keď začínam fotiť, jediný, kto sa poriadne naštve, je maďarská šľapka. Pasák na mňa vrhne len zvedavý pohľad; v podstate mu je jedno, či som z cudzineckej polície a či mu zatknem jedno zvieratko. Díler ani len nežmurkne – som preňho úplný vzduch.

Maďarská šľapka mi zatiaľ cez ulicu nadáva do kuriev po nemecky i po maďarsky, neustále však pritom poškuľuje po nádejných zákazníkoch. Arschloss pičábo!

Čítať viac

Švajčiarsko plné farieb, života a neustáleho pohybu. Miesto, kde v susedstve najväčších peňažných sejfov na svete žijú pankáči v squatoch a kde si ľudia cenia slobodu viac, ako kdekoľvek inde na starom kontinente.

Vyrážam do ešte zasnežených alpských štítov nad mestečkom Davos a keď ma zastavia spadnuté lavíny, vraciam sa na ukričanú ulicu umelcov a emigrantov, zürišskú Langstrasse. Kurvičky pobehujú sem a tam a sviatoční anarchisti sa pripravujú na ďalšiu okupáciu mestských námestí.

Čítať viac

Nepokoj. Je kľúčom ku všetkému; ak raz pocítite onen neústupčivý, trvalý a nezmieriteľný nepokoj, ste stratení.

A tak som tu. Čosi ma ženie na západ: z Thajska do Mjanmarska a potom stále ďalej.

Po tretíkrát vo svojom živote opúšťam farebný, neopakovateľný Bangkok. Tentokrát smerujem do vnútrozemia, v ktorom niet atrakcií ani turistov, len bolestivá páľava a monotónna zeleň vegetácie pod obratníkom Raka.

Čítať viac

Ľvov treba navštíviť preplneným autobusom, alebo v spacom vozni plnom teplého smradu a čajových šálok.

Vtedy nájdeme ten správny pohľad od samého začiatku: úzke, ošarpané uličky mesta sú pokračovaním zážitku zo stredovýchodnej Európy, prísľub zašlých čias.

Mestu vládne sychravá hmla. Smerujem tam, odkiaľ sa ponáhľajú zachmúrené skupinky robotníkov: ranná každodennosť, ktorú ja pozorujem s údivom.

Čítať viac

Cesta do Vorochty je ako návrat do našej vlastnej minulosti.

Treba minúť staručké železničné viadukty z prvej Československej republiky, ukryté v smrekových stráňach. Nasledovať deravú cestu s miznúcim asfaltom a stopy konských povozov, otlačené v snehu. Ak vás minú, môžete sa zviesť za pár kopejok.

Napokon sa vynoria prvé drevenice.

Ukrajinské Karpaty.

Čítať viac